CIVILNÝ MIMOSPOROVÝ PORIADOK II. – OSOBITNÁ ČASŤ

Nadväzujúc na všeobecnú časť Civilného mimosporového poriadku, ktorej sme sa venovali v predchádzajúcom článku, v tomto príspevku sa zameriame na niektoré druhy konaní upravené v osobitnej časti.

Zákonodarca v osobitnej časti zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“) nadviazal na úpravu piatej hlavy tretej časti zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová úprava je prehľadnejšia a komplexnejšia, ako bola úprava OSP.

Osobitná časť CMP je rozdelená na sedem hláv, podľa druhu konaní, ktoré upravujú. Zákonodarca sa zameral na špecifikáciu inštitútov pre jednotlivé druhy konaní, ako napríklad miestna príslušnosť súdu, forma rozhodnutia vo veci samej, prípustnosť opravných prostriedkov a podobne.

Nakoľko ide o rozsiahlu problematiku, nižšie v texte aspoň stručne rozoberáme tie konania, ktoré považujeme za najvýznamnejšie.

Konania v niektorých rodinnoprávnych veciach

V prvej hlave druhej časti CMP nájdeme konania, ktoré sa druhovo radia k rodinnému právu, t.j. vychádzajú z hmotno-právnej úpravy rodinného práva obsiahnutej najmä v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a v Občianskom zákonníku.

Prvým konaním je konanie o povolenie uzavrieť manželstvo. V tomto konaní dáva súd súhlas s uzavretím manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Konanie sa začína len na návrh, ktorý podáva osoba, ktorá môže uzavrieť manželstvo len s privolením súdu. Ak sú obaja snúbenci maloletí, podávajú návrh spoločne. Okrem tých, ktorí chcú uzavrieť manželstvo sú účastníkmi konania aj ich zákonní zástupcovia.

Maloleté osoby samozrejme nemajú plnú procesnú spôsobilosť (spôsobilosť konať samostatne pred súdom), ktorá sa odvíja od hmotno-právnej spôsobilosti na právne úkony. Tá sa v plnom rozsahu nadobúda dosiahnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov. Výnimka z tohto pravidla je práve v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo, kde maloletý účastník má spôsobilosť konať pred súdom v plnom rozsahu (ust. § 88 CMP). V tomto konaní tak maloletý účastník nemusí mať ustanoveného procesného opatrovníka.

Ďalšie v poradí je konanie o rozvod manželstva, ktoré sa začína len na návrh jedného z manželov. Novinkou zavedenou CMP je procesná sankcia v podobe zastavenia konania, ak je navrhovateľ v konaní pasívny. Zákonodarca tým sleduje koncepčnú líniu priority zachovania manželstva ako základného rodinnoprávneho zväzku, pričom súčasne rešpektuje autonómiu vôle navrhovateľa.

Podľa § 96 ods. 1 CMP súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR v pripomienkovom konaní navrhol vložiť druhý odsek, v zmysle ktorého môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o riešenie príčin rozvratu manželstva pokúsili mediáciou, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci. Takéto znenie sa nakoniec dostalo aj do schválenej verzie zákona.

V ustanovení § 111 piateho dielu CMP zákonodarca demonštratívne vymedzil konania, ktoré sa považujú za konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletého. V nich súd bude rozhodovať napríklad o mene a priezvisku maloletého, výžive maloletého, styku s maloletým, poručníctve, opatrovníctve a podobne, ako aj o iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu [úplný výpočet je v ust. § 111 písm. a) až p) CMP].

Konanie o dedičstve

Zákonodarca novou úpravou dedičského konania v ustanoveniach § 158 – 219 CMP nadviazal na predchádzajúcu právnu úpravu v OSP. Sprehľadnila sa najmä úprava účastníkov konania, ktorá bola v predchádzajúcom procesnom kódexe roztrúsená po viacerých ustanoveniach. Problematická bola najmä účasť veriteľov v dedičskom konaní a úprava ich práv a povinností.

Celé prvoinštančné konanie o dedičstve bolo presunuté na notárov ako súdnych komisárov. Účelom je najmä odbremenenie okresných súdov ako súdov prvej inštancie, aj preto, že dedičské konanie v niektorých zložitých prípadoch môže trvať roky.

Miestne príslušný súd poverí konaním o dedičstve notára vo svojom územnom obvode, a to podľa rozvrhu práce pre daný kalendárny rok. Miestna príslušnosť súdu sa určuje podľa:

1. trvalého pobytu poručiteľa v čase smrti,
2. miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa, alebo
3. miesta, kde poručiteľ zomrel.

Pri určení príslušnosti sa postupuje podľa pravidla subsidiarity. Najskôr sa skúma podmienka pod písm. a), ak nie je daná tak pod písm. b), a ak ani tak nie je možné určiť miestne príslušný súd, postupuje sa podľa písm. c).

Novinkou je upravenie miestnej príslušnosti súdu pre dodatočné konanie o dedičstve. Tým je súd, na ktorom bolo predchádzajúce dedičské konanie skončené. Predmetnú úpravu si vyžiadala predchádzajúca prax a procesná ekonómia konania. Stávali sa totiž prípady, kedy z dôvodu zmeny územných obvodov okresných súdov museli dedičia absolvovať konania na rôznych súdoch a aj dedičské spisy po jednom poručiteľovi boli vedené na rôznych súdoch.

Na rozhodnutia vydané vo veci notárom sa nahliada ako na rozhodnutia vydané súdom prvej inštancie. Notár je oprávnený v zásade na všetky úkony a rozhodnutia v dedičskom konaní. CMP určuje len výnimky, v ktorých notár nie je oprávnený rozhodovať, pričom o týchto veciach rozhoduje výlučne súd. Ide o (i) rozhodnutie o začatí dedičského konania, (ii) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd, (iii) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov, (iv) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak dodatočne vyjde najavo, že poručiteľ žije alebo bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.

Podľa ustanovenia § 163 CMP, súd (ktorým sa rozumie notár ako súdny komisár) rozhoduje vo veci samej uznesením. Nahradila sa tak doterajšia právna úprava vydávania rozhodnutí o dedičstve.

Ustanovenia § 165 – 172 CMP upravujú účastníctvo v dedičskom konaní. Ako sme už vyššie spomínali, účastníctvo je v novej právnej úprave obsiahnuté komplexne, a nie je roztrieštené po rôznych nesúvisiacich ustanoveniach.

Všeobecne platí, že účastníkmi sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Okrem tejto skupiny sú účastníkmi aj: štát, ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť; ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb; veriteľ; manžel; správca dedičstva (notár); prípadne dedičia zomretého dediča. Pre účastníctvo je taktiež potrebné splniť podmienku dedičskej spôsobilosti, ktorá vyplýva z hmotného práva (§ 469 Občianskeho zákonníka).

Novinkou v dedičskom konaní je zavedenie inštitútu tzv. dedičskej transmisie v ustanovení § 172 CMP. Dedičská transmisia znamená, že ak dedič v priebehu dedičského konania zomrie, koná súd s dedičmi zomretého dediča. Tento inštitút nebol v predošlej právnej úprave obsiahnutý a v praxi spôsoboval nejednotný postup notárov a súdov.

Dedičské konanie zákonodarca ponechal v režime tzv. fakultatívnej návrhovosti, čo znamená, že toto konanie sa môže začať na návrh, ale i bez neho. Súd začne konanie ex offo, keď sa dozvie o úmrtí osoby, ibaže už začalo konanie skôr na návrh.

Zákonodarca v ustanovení § 189 CMP zaviedol novú povinnosť súdu spočívajúcu v upovedomení o dedičskom práve. Týmto inštitútom sa zákonodarca snažil posilniť ochranu dediča v konaní. Upovedomením súd poučí dediča o jeho právach, ako aj o možnosti dedičstvo odmietnuť. Súd musí toto upovedomenie doručiť do vlastných rúk, alebo vykonať ústne do zápisnice, pričom sú vylúčené ustanovenia CSP o fikcii doručenia (viac v článku o doručovaní podľa CSP (dostupné tu)). V prípade nedoručenia upovedomenia, súd je povinný vykonať všetky úkony spojené so zistením pobytu dediča. Uplatňuje sa tu prísny vyšetrovací princíp, podobne ako pri doručovaní žaloby žalovanému na vyjadrenie podľa CSP. Všetkými úkonmi sa v tomto kontexte rozumie napr. lustrácia matriky, registra obyvateľov, kontaktovanie zahraničnej polície a pod.

Ustanovenie § 197 CMP upravuje vyporiadanie aktív a pasív poručiteľa. Zaviedol sa legálne pojmy majetok pre aktíva a dlhy pre pasíva, ktoré podľa zákonodarcu viac korešpondujú s hmotnoprávnou úpravou v Občianskom zákonníku.

Podľa intertemporálnych ustanovení[1] CMP sa dedičské konania začaté pred 1.7.2016 (t.j. pred účinnosťou CMP) dokončia podľa OSP.

Konania vo veciach obchodného registra

Základ právnej úpravy, podľa ktorej sa postupuje vo veciach obchodného registra, sa nachádza v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri (ďalej len „zákon o obchodnom registri“). CMP obsahuje len niektoré ustanovenia o konaní vo veciach obchodného registra, pričom zákon o obchodnom registri sa použije subsidiárne.

Konania vo veciach obchodného registra sú taxatívne upravené v ustanoveniach § 278 až § 303 CMP. Zákonodarca medzi ne zaraďuje:

1. konanie o zápise údajov do obchodného registra,
2. konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom, a
3. konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra.

Novú právnu úpravu predstavuje predovšetkým konanie pod písm. c), teda o zrušenie zápisu údajov. Zákonodarca ním sleduje odstránenie tých konštitutívnych zápisov, ktoré by konaním o zosúladenie údajov so skutočným stavom nebolo možné odstrániť.

CMP zavádza legislatívnu skratku zápis údajov do obchodného registra, ktorou sa rozumie aj zápis zmeny údajov a výmaz zapísaných údajov z obchodného registra.[2]

V konaní o zápise údajov nenastali s príchodom novej úpravy zásadné zmeny, nakoľko pôvodná právna úprava nepredstavovala problém. Konanie o zápis údajov do obchodného registra sa začína podaním námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu registrovým súdom. Sudca registrového súdu o námietkach rozhodne do 10 pracovných dní od ich doručenia. Ak námietkam vyhovie (napr. navrhovateľ doplnil neúplný návrh), vyšší súdny úradník vykoná zápis. Ak námietky zamietne, registrový súd o tom vydá uznesenie. Pre odstránenie pochybností v aplikačnej praxi, zákonodarca výslovne ustanovil, že vo veci samej súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie (ust. § 286 CMP).

Cieľom konania o zosúladení údajov v obchodnom registri je zosúladiť zápisy, ktorých povaha je deklaratórna. Zápisom s deklaratórnym účinkom sa iba osvedčuje stav, ktorý nastal už pred podaním zápisu. Medzi ne sa zaraďuje napr. ustanovenie štatutárneho orgánu do funkcie valným zhromaždením. Naopak, konštitutívny zápis zakladá, mení alebo zrušuje určité právne skutočnosti, a to ku dňu jeho vykonania. V praxi ide najčastejšie o zápis novovzniknutej obchodnej spoločnosti, ktorá vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Je dôležité medzi týmito dvomi druhmi zápisu rozlišovať, najmä z pohľadu, či určitá skutočnosť vznikla až dňom zápisu do registra, alebo už skôr.

Konanie o zosúladení údajov možno začať na návrh, ktorý môže podať každý, kto preukáže právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri, alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú. Takou osobou môže byť napríklad spoločník alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby, ak nevie dosiahnuť, aby návrh podala samotná zapísaná osoba. Konanie môže začať aj bez návrhu, ak sa registrový súd zo svojej úradnej činnosti dozvie o nesúlade medzi zapísanými údajmi a skutočnosťou.

Účastníkmi konania sú navrhovateľ, zapísaná osoba a osoba ktorej údaje majú byť do registra zapísané alebo vymazané. CMP v ustanovení § 292 ods. 2 navyše pripúšťa pribratie za účastníka aj osoby, ktoré osvedčia právny záujem na konaní. Zákonodarca tak posilnil ochranu osôb, ktoré majú záujem na zosúladení zapísaných údajov so skutočným stavom (napr. veritelia).

Zákonodarca zosúladil požiadavky na petit návrhu (identifikácia účastníkov konania, aké údaje sa majú v konaní zapísať) s požiadavkami na uznesenie, ktorým sa začína konanie ex offo. Podľa zákonodarcu totiž doterajšia aplikačná prax súdov v beznávrhových konaniach nešpecifikovala, akých konkrétnych údajov sa konanie a zápis týka. Ustanovením § 291 CMP zaviedol aj v beznávrhových konaniach jasnú rozpoznateľnosť účastníkov konania a predmetu konania od počiatku.

Registrový súd vo veci rozhoduje uznesením, ktoré má vlastnosť tzv. predbežnej vykonateľnosti. Zápis zosúladených údajov súd vykoná už v deň vydania uznesenia, bez ohľadu na jeho právoplatnosť, či bolo doručené účastníkom alebo či bol voči nemu podaný opravný prostriedok.

Konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra

Konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra predstavuje nový druh konania, ktorý doteraz nebol v slovenskom právnom poriadku upravený. Doterajšia právna úprava poznala len predchádzajúce dva typy konaní, teda konanie o zápise údajov a konanie o výmaze údajov z obchodného registra.

Zákonodarca nový druh konania zaviedol najmä z dôvodu potreby odstránenia nesprávnych zápisov, spravidla po stránke materiálnej, hoci bol zápis po stránke formálnej vyhovujúci. Takéto zápisy je potrebné z obchodného registra odstrániť, najmä ak ide o konštitutívne zápisy. Iné druhy konania uvedený postup doposiaľ neumožňovali. Zákonodarca v dôvodovej správe ako príklad uvádza zápis vykonaný na základe listiny so sfalšovaným podpisom.

Konanie možno začať len na návrh, nie z úradnej povinnosti, a to ani vtedy, keby sa súd o chybnom zápise dozvedel zo svojej úradnej činnosti. Návrh môže však podať každý, kto osvedčí právny záujem na správnosti údajov v registri alebo koho sa zapísané údaje týkajú.

Na konanie o zrušenie zápisu údajov do registra sa primerane použijú ustanovenia o konaní o zosúladenie zapísaných údajov, konkrétne § 293 až § 296 CMP.

Súd vo veci rozhoduje uznesením, pričom (na rozdiel od konania o zosúladení zapísaných údajov) výmaz údajov vykoná bezodkladne po tom, ako uznesenie nadobudne právoplatnosť. Zákonodarca v tomto prípade nepriznal uzneseniu predbežnú vykonateľnosť. Dôvody zrušenia zápisu sa následne uvedú aj v obchodnom registri („zápis bol zrušený, pretože skutkové a právne predpoklady pre vykonanie zápisu neboli splnené“).

Rovnako ako pri dedičských konaniach, konania začaté pred 1.7.2016 sa dokončia podľa OSP.

Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu

Všeobecná úprava neodkladných a iných opatrení súdu je obsiahnutá v ustanoveniach § 324 až § 354 CSP. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšiu úpravu predbežných opatrení. Zákonodarca výrazne zmenil celkovú koncepciu tohto inštitútu, pretože podľa doterajšej úpravy bolo cieľom predbežného opatrenia dočasne upraviť pomery účastníkov, a následne rozhodnúť vo veci. Pri neodkladných opatreniach bolo od takejto koncepcie upustené a po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

CMP v ustanoveniach § 360 až § 369 upravuje odchýlky od všeobecnej úpravy neodkladných a iných opatrení. Vzhľadom na to, že mimosporové konanie vo veci samej sa môže začať na návrh, ale aj bez návrhu, aj neodkladné opatrenie môže súd nariadiť na návrh alebo bez návrhu. Beznávrhové konania, pri ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie, sú napríklad konania vo veci starostlivosti o maloletých, o dedičstve, o vyhlásení za mŕtveho a podobne.

Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. V tomto ustanovení (§ 361 CMP) sa opäť premieta ochranná funkcia mimosporových konaní.

V sporovom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje vždy súd prvej inštancie, aj keď bol návrh podaný až v konaní pred odvolacím súdom. Naopak, v mimosporovom konaní je žiaduce, aby o návrhu mohol rozhodnúť aj odvolací súd, čím sa zaistí efektívna ochrana práv a právom chránených záujmov. Vyplýva to nielen z verejného záujmu (napr. ochrana maloletého dieťaťa), ale aj z princípu úplnej apelácie.

Ochrana maloletého

Zákonodarca pri koncipovaní úpravy neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého (§ 365 CMP) vychádzal z doterajšej úpravy v OSP. Ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj ohrozený, súd neodkladným opatrením rozhodne o dočasnom zverení do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Vzhľadom na charakter opatrenia, ktorým má byť chránený život a zdravie dieťaťa, je súd povinný rozhodnúť o návrhu do 24 hodín. V tejto lehote súd rozhodnutie aj vyhotoví, pričom vykonateľnosť nastane momentom jeho vyhlásenia, resp. vyhotovenia (ak nie je vyhlásené).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia sa doručuje účastníkom (napr. rodičom týrajúcim svoje dieťa) pri jeho výkone. Pri výkone rozhodnutia (odovzdaní resp. odňatí dieťaťa), sa predpokladá súčinnosť súdu s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odovzdanie dieťaťa sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý je primeraný veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo veci prvoradý.

Osobná starostlivosť o maloletého

S neodkladným opatrením vo veciach ochrany maloletého úzko súvisí neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého (§ 367 CMP). Týmto opatrením súd nariadi, aby bolo maloleté dieťa odovzdané do starostlivosti toho, koho v rozhodnutí označí alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Predmetné neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj bez návrhu. Ak však súd rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do siedmich (kalendárnych) dní od doručenia návrhu a v tejto lehote súd uznesenie aj vyhotoví. Rozhodnutie je vykonateľné predbežne, t.j. stáva sa vykonateľným momentom vyhlásenia, resp. ak nie je vyhlásené, momentom vyhotovenia.

Povolenie súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých

Zákonodarca aj ustanovením § 368 CMP nadviazal na doterajšiu úpravu § 179b OSP, a zaviedol neodkladné opatrenie o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých. Podstatne tak zjednodušil a zefektívnil postup súdu, ktorý bol v doterajšej právnej úprave pomerne komplikovaný.

Toto neodkladné opatrenie spočíva v právomoci súdu povoliť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely výkonu jeho právomocí[3] vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý. Výkonom právomocí rozumieme preverenie stavu dieťaťa – najmä osobné preverovanie informácií, že je dieťa ohrozené na živote alebo zdraví, osobné preverovanie starostlivosti o výchovu, zdravie a výživu, preverovanie vhodnosti prostredia v ktorom sa maloletý zdržiava a podobne.

Rozhodnutie súd vydá do 24 hodín od doručenia návrhu, pričom v tejto lehote (ako aj pri predošlých neodkladných opatreniach) je povinný ho aj vyhotoviť. Vykonateľnosť taktiež nastáva okamžite – vyhlásením, resp. vyhotovením uznesenia.

[1] ustanovenie § 396 CMP

[2] ustanovenie § 281 CMP

[3] Právomoci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyplývajú zo zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.