DÔKAZNÉ PROSTRIEDKY V ÚPRAVE NOVÉHO CIVILNÉHO SPOROVÉHO PORIADKU

V aprílovom príspevku (dostupné tu) sme sa venovali všeobecnej úprave dokazovania v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V tomto článku sa budeme venovať najvýznamnejším zmenám v úprave jednotlivých dôkazných prostriedkov.

Dôkazným prostriedkom rozumieme hmotnú entitu alebo nosič, vykonaním ktorého sa získava dôkaz. Dôkaz je potom samotná informácia – potvrdzujúca, vyvracajúca alebo objasňujúca skutočnosť dôležitú pre konanie.

Podľa ustanovenia § 187 ods. 2 CSP sa medzi dôkazné prostriedky zaraďuje najmä:

1. výsluch strany,
2. výsluch svedka,
3. listiny,
4. odborné vyjadrenie,
5. znalecké dokazovanie, a
6. obhliadku.

Vzhľadom na to, že nie všetky prostriedky prešli zmenami oproti úprave Občianskeho súdneho poriadku, v ďalšom texte sa budeme venovať len niektorým z nich.

Výsluch strany

Výsluch strany sporu slúži na objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za podmienky, že ich nie je možné preukázať inak – napr. výsluchom svedka alebo listinou.

Zmena oproti úprave § 131 Občianskeho súdneho poriadku spočíva najmä v tom, že súd môže nariadiť výsluch strany len na návrh. Pri rozhodovaní o nariadení výsluchu musí vziať do úvahy, či preukazované skutočnosti možno dokázať aj inak.

V prípade, že súd rozhodne vykonať výsluch strany, stranu na pojednávanie predvolá. Súd nepredvoláva stranu sporu na pojednávanie vždy – ak má strana zvoleného zástupcu na celé konanie, predvoláva sa na pojednávania len zástupca (§ 178 CSP). Predvolanie sa doručuje s dostatočným predstihom tak, aby strana a jej zástupca mali dostatok času na prípravu, najmenej však päť dní pred samotným pojednávaním. O následkoch nedostavenia sa na pojednávanie musí byť strana riadne poučená.

Podľa pôvodnej právnej úpravy § 131 ods. 2 OSP mal účastník konania povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. V novej právnej úprave CSP bola táto povinnosť vypustená a ostáva už len svedkovi pri jeho výpovedi (viac nižšie). V pripomienkovom konaní k návrhu CSP sa objavili názory, že aj strana by mala byť poučená o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, ako aj o možných trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Predkladateľ však v reakcii na tieto názory uviedol, že charakter výpovede strany je odlišný od charakteru výpovede svedka. Strana sporu (konkrétne žalobca) má povinnosť tvrdenia v konaní, čo znamená, že ak v konaní niečo tvrdí, znáša dôkazné bremeno. Ak sa skutočnosti tvrdené stranou preukážu v konaní ako nepravdivé, procesnou sankciou je eventuálna prehra sporu. Nie je nutné ukladať ďalšie sankcie, napríklad vo forme trestno-právnej represie. Z toho dôvodu má súd voči strane len všeobecnú poučovaciu povinnosť v zmysle § 160 CSP.

Strana môže v konaní vypovedať aj písomne. Podľa predkladateľa sa jedná o reakciu na vysokú mobilitu obyvateľstva a často aj účelovú neúčasť na pojednávaniach. Súd uloží túto povinnosť strane, ak to považuje za dostatočné a hospodárne. Zároveň špecifikuje otázky, na ktoré má strana písomne odpovedať a určí lehotu na podanie odpovedí. Písomná výpoveď však nezbavuje stranu povinnosti ustanoviť sa na výsluch na pojednávaní v prípade, ak ju súd predvolá. Môže sa tak stať ak súd zhodnotí, že odpovede na písomne položené otázky sú nedostačujúce, a je potrebné stranu vypočuť priamo na pojednávaní.

Výsluch svedka

Vzhľadom na nový koncept kontradiktórneho sporu v oblasti výsluchu svedka boli zavedené viaceré novinky. Podľa novej úpravy môže súd nariadiť výsluch svedka výlučne na návrh jednej zo strán. Pritom má dbať na jeho vhodnosť a účelnosť.

V prípade výsluchu svedka ostala zachovaná povinnosť dostaviť sa na pojednávanie a vypovedať ako svedok, ak je riadne a včas predvolaný. Následkom nedostavenia sa na pojednávanie môže byť uloženie poriadkovej pokuty až do výšky 500 EUR, pri opakovanom porušení tejto povinnosti až do výšky 2 000 EUR. To všetko za predpokladu, že svedok bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas svoju neprítomnosť neospravedlnil.

Obdobne ako v prípade výsluchu strany, aj svedok môže vypovedať písomne. Pri písomnej výpovedi platia všetky ustanovenia o poučovacej povinnosti súdu – t.j. poučenie o tom, že osoba má ako svedok vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a poučenie o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede.

Zabezpečenie účasti svedka

Podľa novej úpravy je strana, ktorá navrhla výsluch svedka, povinná zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní. Následne je povinná upovedomiť súd a protistranu, aby mali dostatok času na riadnu prípravu na vypočutie svedka. Ako sme už vyššie uviedli, súd sa rozhodne, či svedka vypočuje.

V prípade, ak strana nevie zabezpečiť prítomnosť svedka na pojednávaní, postupuje sa v zmysle § 198 CSP a súd svedka predvolá. Predvolanie súd doručuje v prvom rade na adresu svedka, ktorú označila strana. Ak sa predvolanie nepodarí doručiť na túto adresu, súd použije na doručenie adresu z registra obyvateľov SR. V prípade, ak sa ani takto nepodarí doručiť svedkovi predvolanie (zdržiava sa na neznámom mieste), súd návrh na vypočutie tohto svedka zamietne.

V uvedenej úprave sa tak tiež premieta zvýšená procesná diligencia strán sporu – ak má strana záujem na vypočutí svedka, mala by aj zabezpečiť jeho účasť resp. vedieť, kde sa zdržiava. Súd nebude zisťovať skutočné miesto pobytu svedka tak, ako je to napríklad v prípade doručovania žaloby žalovanému na vyjadrenie (viac v článku o doručovaní podľa CSP, (dostupné tu)).

Priebeh výsluchu svedka

Samotný priebeh výsluchu sa delí na dve časti, a to na:

1. výsluch ad generalia, a
2. výsluch ad specialia.

V časti výsluchu ad generalia súd najskôr overí totožnosť svedka (spravidla predložením občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť). Ďalej zisťuje vzťah svedka k stranám sporu (rodinný, pracovný, priateľský, nepriateľský vzťah a podobne) a k prejednávanej veci, ako aj iné informácie, ktoré by mohli byť v priebehu konania dôležité. Táto časť výsluchu je dôležitá najmä pre posúdenie vierohodnosti výpovede svedka, ale aj pre zistenie prípadnej povinnosti mlčanlivosti svedka podľa § 203 CSP. Následne súd svedka poučí o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, práve odoprieť výpoveď a práve na svedočné. Táto časť výsluchu ostala oproti pôvodnej právnej úprave bezo zmien.

Ďalšia časť výsluchu, ad specialia, podstúpila vo svojej štruktúre pomerne veľa významných zmien. Po účinnosti novej právnej úpravy už nebude súd svedkovi klásť otázky ako prvý, ale až ako posledný.

V prvej, monológovej časti je svedkovi ponechaný priestor, aby sa sám vyjadril, čo o prejednávanej veci vie. Po skončení monológu mu môžu strany klásť otázky podľa princípu kontradiktórnosti – najskôr strana, ktorá svedka navrhla, následne protistrana. Súd do tejto fázy výsluchu nevstupuje, iba dohliada na priebeh a na stranami kladené otázky (napr. aby svedkovi neboli kladené mätúce a navádzajúce otázky).

Po tom, ako svedok zodpovie otázky strán sporu, môže súd položiť doplňujúce otázky na objasnenie skutočností, ktoré mu z výpovede svedka neboli zrejmé. So súhlasom súdu sa svedka môžu pýtať otázky aj iné subjekty prítomné na pojednávaní, ako napríklad intervenient.

Svedočné

Svedočným sa rozumie náhrada účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s výsluchom svedka. V doterajšej právnej úprave hradil svedočné štát. Po novom bude podľa ustanovenia § 258 CSP svedočné v súlade so zásadou procesného úspechu (§ 255 CSP) hradiť strana, ktorá nemala v spore úspech.

Odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie

CSP v ustanoveniach § 206 a nasl. rieši prípady, kedy sa v spore vyskytne otázka, na riešenie ktorej sú potrebné odborné znalosti. Pri riešení odborných otázok (týkajúcich sa skutkových okolností, nie právnych) sa podľa CSP preferuje odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Znalecký posudok so všetkými náležitosťami prichádza na rad až ako druhá možnosť. Predkladateľ pristúpil k tomuto riešeniu najmä z dôvodov znižovania nákladov a zrýchľovania priebehu konaní, vzhľadom na to, že odborné vyjadrenie by malo byť lacnejšie a rýchlejšie na vypracovanie.

Odborné vyjadrenie je v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch jedným z druhov znaleckých úkonov. Z toho vyplýva, že podávať odborné vyjadrenia bude predovšetkým znalec – avšak nie výlučne. Odborné vyjadrenie môže v zmysle § 206 CSP podať v zásade ktokoľvek, kto má dostatočné odborné vedomosti. Takouto osobou môže byť napríklad vysokoškolský profesor so zameraním na danú oblasť, alebo uznávaný odborník z praxe. Odbornú spôsobilosť osoby (ak osoba nie je zapísaná v zozname znalcov) posúdi súd. Odborné vyjadrenie, na rozdiel od znaleckého posudku, nemá predpísanú formu. Môže byť podané vo forme listiny, ale aj vo forme výpovede odborne spôsobilej osoby do zápisnice na pojednávaní.

V dôsledku zavedenia prísne kontradiktórneho civilného procesu si súd vyžiada odborné vyjadrenie len na návrh jednej z procesných strán.

V prípade, ak odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby súd nepovažuje za dostatočné, postupuje sa v zmysle § 207 CSP a súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie. Na to, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky:

1. existencia skutočností, na posúdenie ktorých je treba vedecké poznatky,
2. odborné vyjadrenie z dôvodu zložitosti posudzovanej veci nestačí, a
3. strana sporu navrhne nariadiť znalecké dokazovanie.

Súd môže ustanoviť na posúdenie otázok aj viacerých znalcov a tí môžu vypracovať spoločný znalecký posudok. Oproti predchádzajúcej úprave (§ 127 ods. 2 OSP), CSP už výslovne neupravuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným, tzv. kontrolným znaleckým posudkom. Nie je však vylúčená možnosť vypracovania druhého znaleckého posudku v tej istej veci. CSP predpokladá aj možnosť rozporu dvoch alebo viacerých znaleckých posudkov, a preto v takýchto prípadoch pripúšťa znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Znalecký ústav bude ustanovený aj v prípade obzvlášť závažných prípadov vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie.

Novinkou v úprave dokazovania a dôkazných prostriedkov je zavedenie možnosti predloženia tzv. súkromného znaleckého posudku. Jedná sa o  znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať sama strana sporu bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak má súkromný znalecký posudok všetky predpísané náležitosti a obsahuje znaleckú doložku, v konaní sa na takýto znalecký posudok hľadí rovnako, ako keby bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. Upustilo sa teda od posudzovania súkromných znaleckých posudkov len ako súkromných listín. Samozrejme, všetky znalecké posudky (aj súkromné) hodnotí súd komplexne v rámci voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotí sa presvedčivosť posudku vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, a ak sa súd s jeho závermi nestotožňuje, je povinný to odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej.

Ustanovenie § 210 CSP upravuje povinnú súčinnosť strán a tretích osôb pri znaleckom dokazovaní. Súd môže strane, alebo aj inej osobe, uložiť povinnosť dostaviť sa k znalcovi, predložiť potrebné veci, podať vysvetlenie a atď., ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Nevynaloženie súčinnosti môže byť sankcionované poriadkovou pokutou.

Súkromné a verejné listiny

Listina (či už verejná alebo súkromná), je azda najčastejšie používaným dôkazným prostriedkom. Podľa úpravy CSP, súd listinu prečíta, alebo len oznámi jej obsah (ak je rozsiahlejšia). Toto však po novom nie je potrebné, ak odpis listiny bol v priebehu konania doručený protistrane (aj fikciou doručenia), a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

Delenie listín na súkromné a verejné má svoj význam z hľadiska ich dôkaznej sily. Verejné listiny sú tie, ktoré vydali orgány verejnej moci v rámci svojich právomocí a listiny vyhlásené za verejné osobitnými predpismi (napr. sobášny list, úmrtný list, notárske listiny a pod.). Verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo je v nich uvedené, ak nie je dokázaný opak. To znamená, že na verejnú listinu sa hľadí ako na správnu a pravdivú, ak protistrana nespochybní jej obsah. Ten, kto spochybňuje pravdivosť verejnej listiny, nesie dôkazné bremeno a musí vierohodne dokázať, že uvádzané údaje a skutočnosti nie sú pravdivé. Inak nie je možné zbaviť verejnú listinu jej dôkaznej sily. Pri súkromných listinách stačí len spochybniť ich obsah, t.j. tvrdiť, že nie sú správne, a protistrana (resp. tá strana, ktorá listinu predložila vo svoj prospech) má povinnosť dokázať pravdivosť svojej listiny. Pri súkromných listinách je tiež nutné skúmať ich pravosť – t.j. to, či pochádza od toho, kto je na nej označený ako vystaviteľ a správnosť – teda pravdivosť.[1]

[1] uznesenie NS SR z 24.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009