EURÓPSKY PRÍKAZ NA ZABLOKOVANIE ÚČTOV
Za účelom zlepšenia postavenia veriteľa pri cezhraničnom vymáhaní jeho peňažných pohľadávok v obchodných a občianskych veciach bolo prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 655/2014 (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie zaviedlo jednotné konanie, ktoré poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie ochranného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz“). Cieľom príkazu je zabrániť prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie.
Príkaz predstavuje alternatívny nástroj k existujúcim nástrojom podľa vnútroštátneho práva. Veriteľ má naďalej možnosť využiť opatrenia podľa príslušného vnútroštátneho právneho poriadku. Existencia európskeho príkazu však predstavuje pre veriteľa menej nákladný a zdĺhavý spôsob ako „zmraziť“ bankové účty dlžníka, ktoré má v iných členských štátoch.
V akých veciach je možné dosiahnuť vydanie príkazu?
Nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch. Z pôsobnosti nariadenia sú však vylúčené:
- majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo zväzku, ktorý má podľa rozhodného práva pre takýto vzťah porovnateľné účinky ako manželstvo;
- závety a dedenie vrátane vyživovacích povinností v dôsledku smrti;
- pohľadávky voči dlžníkovi, v súvislosti s ktorým sa začalo konkurzné konanie, konanie o likvidácii obchodných spoločností alebo iných právnických osôb v úpadku;
- sociálne zabezpečenie;
- rozhodcovské konanie.
Nariadenie sa neuplatňuje na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta iure imperii“).
Toto nariadenie sa nevzťahuje taktiež na bankové účty, ktorých majiteľmi sú alebo ktoré vedú centrálne banky, keď konajú ako menové orgány.
Podmienky vydania príkazu
Základnou podmienkou pre vydanie príkazu je, že sa jedná o cezhraničný prípad.
Na účely tohto nariadenia je cezhraničným prípadom prípad, v ktorom sa bankový účet alebo účty, ktoré majú byť príkazom na zablokovanie, vedú v inom členskom štáte ako v:
- členskom štáte súdu, na ktorý sa návrh na vydanie príkazu podáva; alebo
- členskom štáte, v ktorom má veriteľ bydlisko.
Relevantným okamihom pre určenie, či prípad je cezhraničným prípadom, je dátum, keď sa na súd, ktorý má právomoc vydať príkaz, podal návrh na jeho vydanie.
Existencia cezhraničného prvku však nie je jediným predpokladom vydania príkazu.
Podmienkou je aj predloženie dôkazov zo strany veriteľa o existencii nebezpečenstva, že bez takéhoto opatrenia by bolo následné vymáhanie jeho pohľadávky zmarené alebo podstatne sťažené. Navyše, konanie o vydanie príkazu je dostupné len pre veriteľov, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v členskom štáte Európskej Únie.
Začatie konania o vydanie príkazu
Konanie sa začína návrhom veriteľa na vydanie príkazu. Návrh (predpísané tlačivo) sa podáva na súd členského štátu, ktorý má právomoc rozhodovať vo veci samej. Konanie o vydanie príkazu možno využiť pred začatím konania voči dlžníkovi vo veci samej, počas neho alebo aj po jeho skončení, teda až po vydaní rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktorými sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil veriteľovu pohľadávku. V prípade, že sa konanie o vydanie príkazu začne pred vydaním rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, veriteľ je povinný podať návrh na začatie konania vo veci samej do 30 dní od podania návrhu na vydanie príkazu.
Postavenie dlžníka
Príkaz je vydaný v konaní ex parte, čiže bez dlžníkovho vedomia. Dlžník nie je informovaný o návrhu veriteľa na vydanie príkazu, nie je vypočutý pred jeho vydaním a ani oboznámený o príkaze pred jeho vykonaním. Príkaz, ako i všetky súvisiace písomnosti sa mu doručujú bezodkladne po vykonaní príkazu. Základom pre efektívnosť príkazu je práve moment prekvapenia.
Zodpovednosť veriteľa za škodu
Aby sa zabránilo zneužitiu konania, v nariadení je riešená zodpovednosť veriteľa v určitých prípadoch. Veriteľ je zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorá bola dlžníkovi spôsobená príkazom v dôsledku zavinenia veriteľa. Dôkazné bremeno nesie dlžník. Nariadenie však upravuje aj prípady, kedy sa uplatňuje domnienka zavinenia veriteľa. Ide napríklad o prípady, keď sa príkaz zrušil z dôvodu, že veriteľ nezačal konanie vo veci samej alebo keď sa následne zistí, že vydanie príkazu bolo neopodstatnené. Rovnaký účel plní aj inštitút zábezpeky, ktorú má poskytnúť veriteľ vždy, keď ešte nebol vydaný rozsudok, súdny zmier alebo verejná listina vo veci samej.
Čo v prípade ak veriteľ nepozná banku dlžníka?
Nariadenie obsahuje aj riešenie určitých situácií, kedy veriteľ má dôvod sa domnievať, že dlžník má účet alebo účty v bankách v konkrétnom členskom štáte, ale nepozná názov banky IBAN, BIC alebo iné bankové číslo, ktoré umožňuje identifikovanie banky. Vtedy má veriteľ právo podať žiadosť na súd, na ktorý podal návrh na vydanie príkazu, aby zistil informácie od informačného orgánu členského štátu, v ktorom sa má účet viesť. V žiadosti musia byť uvedené dôvody, pre ktoré sa domnieva, že dlžník má účet alebo účty v banke v konkrétnom členskom štáte, inak jej nebude vyhovené.
Súbežné návrhy
Veriteľ nesmie podať súčasne na viacero súdov návrhy na vydanie príkazu voči tomu istému dlžníkovi na účely zabezpečenia uspokojenia tej istej pohľadávky.
Ak už veriteľ dosiahol vydanie rovnocenného vnútroštátneho príkazu, súd pri zohľadnení všetkých okolností prípadu zváži, či je vydanie európskeho príkazu v celom rozsahu alebo sčasti ešte vhodné.
Dĺžka konania o vydanie príkazu i samotného výkonu príkazu
Na zabezpečenie rýchlosti konania sú v nariadení ustanovené lehoty na rozhodnutie o návrhu na vydanie príkazu. Ak bol vo veci samej vydaný rozsudok, súdny zmier alebo verejná listina, súd musí vydať rozhodnutie do piatich pracovných dní po tom, ako veriteľ podal návrh. V prípade, že veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, je lehota 10 pracovných dní.
Nariadenie uľahčilo a zrýchlilo aj samotný výkon príkazu. Príkaz vydaný v členskom štáte sa uzná v ostatných členských štátoch bez osobitného konania a je vykonateľný v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie vykonateľnosti.
Možnosť podania opravných prostriedkov
Na základe vydaného príkazu banka blokuje finančné prostriedky až do ukončenia vykonania príkazu. Prichádza do úvahy aj možnosť zrušenia príkazu prostredníctvom uplatnenia opravných prostriedkov. Dlžník môže použiť opravný prostriedok buď voči samotnému príkazu alebo jeho výkonu. V prípade, že sa zmenili okolnosti, na základe ktorých sa príkaz vydal, má právo uplatniť opravný prostriedok nielen dlžník, ale aj veriteľ, a dosiahnuť tak zmenu alebo zrušenie príkazu.
Pôsobnosť nariadenia
Nariadenie sa uplatňuje v členských štátoch Európskej Únie (s výnimkou Spojeného kráľovstva a Dánska) od 18.1.2017. Napriek tomu, že ako všeobecne záväzný právny akt je priamo aplikovateľný vo všetkých členských štátoch, v mnohých prípadoch odkazuje na vnútroštátnu úpravu, ktorá je nevyhnutná pre riadnu aplikáciu nariadenia.
Právna úprava v Slovenskej republike
V podmienkach Slovenskej republiky bol za účelom aplikácie nariadenia dňa 1.2.2017 prijatý zákon č. 54/2017 Z. z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov (ďalej len „zákon o európskom príkaze“), ktorý nadobudne účinnosť 1.4.2017.
Zákon o európskom príkaze upravuje príslušnosť, spôsob získavania informácií o bankovom účte a výkon príkazu. Zároveň odkazuje na ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktoré sa na konanie o príkaze použijú primerane.
Na konanie o návrhu na vydanie príkazu je príslušný všeobecný súd osoby, proti ktorej návrh na vydanie príkazu smeruje. Tento súd je príslušný aj na vykonanie príkazu, ak bol príkaz vydaný v Slovenskej republike. Ak bol príkaz vydaný v inom členskom štáte alebo ak nie je možné určiť všeobecný súd, príslušný je Okresný súd Banská Bystrica. Určenie príslušných súdov na vydanie a vykonanie príkazu má význam aj pre určenie súdu, ktorý bude rozhodovať o opravných prostriedkoch. O opravnom prostriedku proti príkazu rozhoduje súd, ktorý ho vydal, o opravnom prostriedku proti výkonu príkazu rozhoduje súd, ktorý príkaz vykonal.
Informácie o bankových účtoch vedených v Slovenskej republike získava informačný orgán (Okresný súd Banská Bystrica) elektronickou komunikáciou – automatizovaným spôsobom prostredníctvom osobitného informačného systému. Informačný orgán týmto spôsobom vybavuje žiadosti o informácie podané cudzími orgánmi i súdmi, ktoré sú príslušné na vydanie príkazu. Ak nie je možné týmto spôsobom získať informácie, informačný orgán vybavuje len žiadosti cudzieho orgánu tak, že uloží povinnosť banke poskytnúť správu alebo osobe, proti ktorej návrh smeruje, aby súdu oznámila, v ktorej banke má vedené bankové účty. Informácie sa poskytujú bezodplatne s výnimkou náhrady hotových výdavkov.
Príkaz sa vykoná bez návrhu, ak ide o príkaz vydaný v Slovenskej republike. Ak bol príkaz vydaný v inom členskom štáte, výkon príkazu sa začína na návrh veriteľa alebo súdu, ktorý ho vydal. V prípade existencie viacerých príkazov viažucich sa na ten istý účet, poradie na výkon príkazov sa spravuje dňom, keď sa ten-ktorý príkaz banke doručil. Zákon priznáva banke, ktorá vykonala príkaz, právo požadovať od osoby vlastniacej účet náhradu hotových výdavkov, na ktorú môže použiť peňažné prostriedky na účte tejto osoby.
