LICENČNÁ ZMLUVA – ČO SA MENÍ PRE AUTORA A DRŽITEĽA LICENCIE OD 1. JANUÁRA 2016

Licenčná zmluva je právny inštitút práva duševného vlastníctva. Na jej základe autor svoje výlučné majetkové práva k autorskému dielu ďalej odplatne alebo bezodplatne prevádza a nadobúdateľ (tiež aj „držiteľ licencie“) získava licenciu s právom na využívanie majetkových práv k autorskému dielu. Ide napríklad o právo na vyhotovovanie rozmnožením diela, ich verejné rozširovanie, úpravu diela a prípadné ďalšie nakladanie v podobe udelenia tzv. sublicencie tretej osobe.

Od 1. januára 2016 nadobudol účinnosť nový autorský zákon č. 185/2015 Z.z., ktorý do doterajšej zákonnej úpravy podmienok licenčnej zmluvy zavádza nové prvky.

Predmetom tohto článku je stručný rozbor niektorých zmien v úprave licenčnej zmluvy, ktoré ovplyvnia postavenie oboch účastníkov tohto zmluvného vzťahu, so zameraním na novú zákonnú povinnosť držiteľa výhradnej licencie túto aktívne využívať.

Náležitosti licenčnej zmluvy
Aj v novej právnej úprave zostáva zachovaná zmluvná sloboda strán dojednať v licenčnej zmluve minimálne spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje a odmenu za udelenie licencie.

Ak sa strany nedohodnú na ich obsahu, autorský zákon pre tento prípad upravuje domnienky takýchto dojednaní.

Vo viacerých prípadoch sú ale zákonné domnienky formulované len všeobecne a široko. Napríklad domnienka o spôsobe a rozsahu použitia diela je upravená len odkazom na obvyklý účel použitia a na podmienky obvyklé na trhu, domnienka o čase trvania licencie je upravená len odkazom na dosiahnutie dojednaného účelu použitia.

Dôkazná situácia oboch strán pri uplatňovaní ich nárokov, najmä pri vzniku sporov, sa môže komplikovať, ak zmluvné strany ponechajú úpravu svojich vzájomných vzťahov výlučne na zákon. Zvlášť neistá situácia nastane v prípade, ak pôjde o špecifické autorské dielo, ku ktorému nebudú existovať porovnateľné trhové a iné obvyklé ukazovatele.

Preto odporúčame stranám zmluvne zachytiť aspoň dojednaný obsah minimálnych zákonných podmienok.

Písomná forma zmluvy je povinná len v jednom prípade
Licenčná zmluva musí mať zo zákona písomnú formu len v jedinom prípade – ak strany dojednali tzv. výhradnú licenciu. Nedodržanie formy zmluvy v tomto prípade spôsobuje jej neplatnosť. V praxi ale vždy odporúčame dodržať písomnú formu zmluvy.

Postavenia autora sa posilňuje
V prípadoch ak je zmluvne udelená výhradná licencia, nová právna úprava posilňuje postavenie autora. Platí, že ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie už žiadnej tretej osobe udeliť licenciu v rovnakom rozsahu v akom ju nadobudol nadobúdateľ. A aj sám autor sa musí zdržať výkonu majetkových práv v rozsahu udelenej licencie.

Keďže udelenie výhradnej licencie znamená pre autora prísnejšie právne následky – autor nemôže s dielom ďalej už nakladať či už vlastným majetkovým využívaním alebo udeľovaním ďalších licencií – nová právna úprava mu poskytuje zvýšenú ochranu.

Táto ochrana sa aktivuje, ak je držiteľ výhradnej licencie pri jej využívaní pasívny. Zavádza sa totiž nová povinnosť držiteľa licencie výhradnú licenciu aktívne využívať. Pod aktívnym využívaním licencie zákon predpokladá jej využívanie v dohodnutom rozsahu a dohodnutým spôsobom.

Keďže nevyužívanie licencie má pre nadobúdateľa závažné právne následky, podrobná zmluvná úprava spôsobu a rozsahu využívania licencie jej držiteľom je nevyhnutná. Mala by sa týkať tak kvantitatívneho rozsahu s ohľadom na povahu diela (napr. počet vyhotovených rozmnoženín diela, počet vydaní, odvysielaní a pod.) ako aj dojednaných spôsobov využívania diela.

Povinnosť držiteľa výhradnej licenciu túto aktívne využívať podľa rozsahu a spôsobu by mala byť teda vymedzená individuálne pre každý dojedaný spôsob a rozsah využívania diela.

Držiteľ sa môže povinnosti využívať licenciu zbaviť
Logickým sa javí, že povinnosť držiteľa využívať výhradnú licenciu vzniká najmä v prípade, ak je odmena autora závislá od výnosov a príjmov z jej využitia. Nevyužívaním výhradnej licencie by tak autor strácal možnosť získať odmenu za poskytnutie licencie a zároveň licenciu by nemohol udeliť ani inej tretej osobe.

Pokiaľ sa ale zmluvné strany dohodli na jednorazovej paušálnej odmene za poskytnutie výhradnej licencie, alebo ide o špecifické dielo pri využívaní ktorého držiteľ negeneruje príjmy, odporúčame túto povinnosť držiteľa výslovne zmluvne vylúčiť. Nová právna úprava umožňuje totiž túto povinnosť držiteľa výhradnú licenciu využívať aj zmluvne vylúčiť.

Ak ju však strany nevylúčia, pre držiteľa povinnosť platí aj s právnymi dôsledkami plynúcimi jej porušenia.

Dôsledky, ak držiteľ výhradnú licenciu aktívne nevyužíva
Ak držiteľ povinnosť licenciu aktívne využívať poruší, je autor oprávnený od licenčnej zmluvy odstúpiť. Odstúpenie je viazané na splnenie niektorých podmienok.

Autor je povinný držiteľa licencie najskôr písomne vyzvať na využitie licencie v stanovenom rozsahu. Od zmluvy môže odstúpiť až po uplynutí jedného roka od uzatvorenia licenčnej zmluvy alebo od dodania diela, pokiaľ nadobúdateľ na výzvu autora neodstránil protiprávny stav.

Autor nie je ale oprávnený od zmluvy odstúpiť ak držiteľ licenciu nevyužíva z dôvodov na strane autora. Keďže je zákonná úprava v tomto strohá, odporúčame dôvod zmarenia využitia licencie na strane autora zmluvne vymedziť.

Ak aj nastanú dôvody na odstúpenie od zmluvy, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že namiesto odstúpenia autora od zmluvy sa licencia bude považovať za nevýhradnú a teda autor bude oprávnený s ňou ďalej nakladať. Dohoda je ale už závislá od súhlasu a vôle autora.

Doterajšie licenčné zmluvy nie sú zákonnou zmenou dotknuté
Podľa prechodných ustanovení nového zákona povinnosť nadobúdateľa využiť výhradnú licenciu sa netýka licenčných zmlúv, ktoré boli uzatvorené pred 1. januárom 2016 alebo ak boli síce uzatvorené po 31. decembri 2015, ale návrh na uzavretie takejto bol adresátovi doručený ešte pred 1. januárom 2016.

Záver
Je v záujme zmluvných strán, aby reflektovali nové prvky v zákonnej úprave licenčnej zmluvy a svoje vzájomné vzťahy pri použití autorského diela podrobne písomne upravili. Predchádzajú tak rizikám spojeným s výkladovými nedostatkami ich dohôd a zbytočným súdnym sporom s neistým výsledkom.