MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV

Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných  legislatívnych zmien, ktoré môžu mať významný vplyv na Vaše podnikanie. Nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie podľa údajov dostupných v čase prípravy textu  a nenahrádza právne poradenstvo. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.

FINANCIE A BANKOVNÍCTVO

Účinná novela Ústavy SR v súvislosti s platbami v hotovosti

Dňa 15.06.2023 bola na pôde Národnej rady Slovenskej republiky („NRSR“) schválená novela Ústavy Slovenskej republiky („Ústava SR“), ktorej cieľom je zakotvenie práva občana vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti priamo v Ústave SR. Podľa dôvodovej správy k tejto novele má byť cieľom najmä predísť postupnému obmedzeniu platieb v hotovosti právnymi normami nižšej právnej sily.

Podľa predkladateľov, právo na platbu v hotovosti úzko súvisí aj s právom občanov na súkromie, ktoré je stále viac obmedzované bezhotovostnými platbami a rozvojom kryptomien. Zároveň je prijatie tejto novely predkladateľmi odôvodnené ďalšími dôvodmi, napr. budovaním finančnej gramotnosti detí do 15 rokov, zjednodušením hospodárenia občianskych združení, ktoré prijímajú dary v hotovosti, zachovaním slobodnej voľby občana vybrať si platobný prostriedok a pod.

Novela je účinná od 1. júla 2023.

Viac o novele Ústavy SR sa dozviete TU.

Návrh novely zákona o ochrane vkladov v NRSR          

Na rokovanie NRSR bol predložený návrh novely zákona o ochrane vkladov, ktorého predmetom je zmena výpočtu výšky vkladu chráneného zákonom o ochrane vkladov tak, aby sa do objemu vkladov nezapočítaval objem záväzkov voči banke (najmä úvery).

Súčasná právna úprava nepredstavuje podľa dôvodovej správy k navrhovanej novele skutočnú a bezpodmienečnú ochranu vkladov, najmä pri nižších vkladoch a zároveň hypotekárnych úveroch klienta, pretože objem vkladov je nižší ako objem úverov.

Z vyššie uvedeného dôvodu sa novelou zákona navrhuje zvýšiť ochranu klientov bánk tak, že  ich vklad v banke do výšky 100.000 EUR je bezpodmienečne chránený. Zvýšenie tohto limitu by malo spôsobiť, že klient nebude presúvať finančné prostriedky do iných bánk v prípade, ak sa začnú o banke šíriť negatívne informácie.

Návrh novely reaguje najmä na nedávnu situáciu s krachujúcimi bankami v USA a Švajčiarsku.

Účinnosť novely sa navrhuje od 1. januára 2024.

Viac o navrhovanej novele zákona o ochrane vkladov nájdete TU.

ENERGETIKA

Návrh novely zákona o energetike

V NRSR sa nachádza návrh poslaneckej novely zákona o energetike. Cieľom novely je najmä urýchlenie procesu povoľovania výstavby zariadení na výrobu elektriny a zariadení na uskladňovanie elektriny oddelením procesu určovania a prideľovania voľnej kapacity na pripojenie od procesu vyhodnocovania splnenia technických a obchodných podmienok pripojenia do sústavy.

Návrh novely reaguje na zavedenie inštitútu voľnej kapacity pripojenia do zákona o energetike od apríla minulého roka. O rozvrhnutí voľnej kapacity pripojenia medzi prevádzkovateľov distribučnej sústavy rozhoduje prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Účelom zavedenia tohto inštitútu bolo prispieť k rozvoju sústavy transparentným a nediskriminačným prideľovaním voľnej kapacity pripojenia.

Žiadateľ o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny alebo zariadenia na uskladňovanie elektriny komunikuje pri pripájaní svojho zariadenia iba s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, do ktorej sa pripája. Takýto prístup spôsobuje značné prieťahy pri pripájaní do sústavy a odmietanie žiadostí o pripojenie zo strany prevádzkovateľov distribučných sústav z dôvodu nedostatku voľnej kapacity pripojenia pridelenej prevádzkovateľom prenosovej sústavy. K prevádzkovateľovi prenosovej sústavy sa tak nedostávajú trhové signály umožňujúce uvoľniť dodatočnú voľnú kapacitu pripojenia, keďže tento nemá potrebné informácie o povahe žiadostí o pripojenie nových zariadení na výrobu elektriny alebo zariadení na uskladňovanie elektriny.

Návrhom zákona sa má oddeliť proces určovania a prideľovania voľnej kapacity na pripojenie od procesu posudzovania splnenia technických a obchodných podmienok pripojenia. Navrhuje sa, aby každý investičný zámer na výstavbu zariadenia na výrobu elektriny a zariadenia na uskladňovanie elektriny prešiel najprv posúdením prevádzkovateľa sústavy, do ktorej sa žiadateľ pripája. Až v prípade, ak je výsledkom tejto fázy posudzovania žiadosti kladné vyjadrenie prevádzkovateľa sústavy, nasleduje veľmi rýchly proces prideľovania voľnej kapacity pripojenia prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Ten sa bude opierať o transparentné a nediskriminačné pravidlá obsiahnuté v prevádzkovom poriadku, ktorý podlieha jednak verejnej konzultácii a tiež súhlasu regulačného orgánu (Úradu pre reguláciu sieťových odvetví). Zverením tejto úlohy do pôsobnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa zabezpečí, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy bude mať k dispozícii všetky potrebné informácie o reálnom záujme o pripojenie do sústavy.

Proces prideľovania voľnej kapacity má byť podľa návrhu novely neformálny a prebiehať v individuálnom konaní so žiadateľom. Navrhuje sa spojenie prideľovania voľnej kapacity pripojenia s povinnosťou zložiť primeranú finančnú zábezpeku, ktorá sa vracia žiadateľovi až po uvedení zariadenia na výrobu elektriny alebo zariadenia na uskladňovania elektriny do prevádzky. Motivácia žiadateľov napredovať pri povoľovaní a výstavbe týchto zariadení má byť zabezpečená aj zavedením relatívne krátkej platnosti potvrdenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy o pridelení voľnej kapacity pripojenia (tri mesiace, ak sa na výstavbu vyžaduje osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia resp. jeden rok, ak sa osvedčenie nevyžaduje a projekt smeruje priamo do územného a stavebného konania). Z rovnakých dôvodov sa navrhuje zaviesť aj časové obmedzenie pre platnosť doposiaľ pridelených voľných kapacít pripojenia.

Účinnosť novely zákona o energetike sa navrhuje od 1. septembra 2023.

Viac o navrhovanej novele zákona o energetike nájdete TU.

HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ

Návrh novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže v medzirezortnom pripomienkovom konaní

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza návrh novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorým sa do nášho právneho poriadku implementuje nariadenie Európskej únie („EÚ“) o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora (tzv. nariadenie DMA) a nariadenie EÚ o zahraničných subvenciách.

Cieľom nariadenia DMA je doplniť presadzovanie práva hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch. Toto nariadenie ustanovuje podmienky, na základe ktorých budú určití prevádzkovatelia online platforiem kvalifikovaní ako strážcovia prístupu. Strážcovia prístupu majú byť prevádzkovatelia významných digitálnych platforiem, ktoré predstavujú dôležitú bránu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi, ktorých postavenie im môže poskytnúť právomoc konať ako súkromný tvorca pravidiel, čím sa vytvára úzke miesto v digitálnom hospodárstve.

Nariadenie DMA taktiež ustanovuje členským štátom povinnosť stanoviť príslušný orgán, ktorý bude zodpovedný za vykonávanie niektorých povinností vyplývajúcich z nariadenia DMA, pričom nariadenie zároveň ustanovuje aj priamo spoluprácu Európskej komisie („Komisia“) s týmto orgánom. V zmysle návrhu novely zákona bude týmto orgánom Protimonopolný úrad SR („PMÚ“).

Čo sa týka nariadenia o zahraničných subvenciách, jeho cieľom má byť zabezpečenie rovnakých podmienok na celom vnútornom trhu pre všetky zainteresované strany.

Nariadenie o zahraničných subvenciách sa vzťahuje na koncentrácie, postupy verejného obstarávania a všetky ostatné situácie na trhu, má odstrániť regulačnú medzeru na jednotnom trhu. Výlučnou právomocou vyšetrovať finančné príspevky (subvencie) poskytnuté verejnými orgánmi krajiny mimo EÚ, z ktorých majú prospech spoločnosti vykonávajúce hospodársku činnosť v EÚ, s cieľom limitovať ich rušivé účinky.

Jediným orgánom príslušným na uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia je Komisia. Komisia disponuje právomocou z vlastnej iniciatívy preskúmať všetky zahraničné subvencie v akomkoľvek odvetví hospodárstva, pokiaľ patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o zahraničných subvenciách, a využívať pri tom informácie zo všetkých dostupných zdrojov. Komisia na zabezpečenie účinnej kontroly osobitne v prípade veľkých koncentrácií (fúzií a akvizícií) a postupov verejného obstarávania presahujúcich určité finančné limity tiež disponuje právomocou preskúmať zahraničné subvencie na základe predchádzajúceho oznámenia, ktoré podnik predloží Komisii.

Návrh novely v kontexte nariadenia DMA a nariadenia o zahraničných subvenciách upravuje najmä nové úlohy PMÚ. Aj keď nariadenie DMA ustanovuje ako jediný orgán vymáhania pravidiel podľa nariadenia DMA Komisiu, ponecháva istý priestor pre vykonanie prešetrovania aj členským štátom a zároveň umožňuje Komisii pri prieskumoch trhu požadovať od PMÚ podporu.

Podpora má spočívať v oprávnení navrhnúť Komisii preskúmanie dodržiavania konkrétnych článkov nariadenia DMA, ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že určitý podnik systematicky porušuje jednu alebo viaceré vymedzené povinnosti, alebo upozorniť Komisiu ak sa v nariadení DMA účinne neupravuje jedna alebo viaceré praktiky, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu súťažeschopnosti základných platformových služieb alebo by mohli byť nekalé.

Už existujúce kompetencie PMÚ sa tak rozširujú aj na oblasť uplatňovania nariadenia DMA, aby bolo možné požadovanú spoluprácu aj reálne vykonať. Ide predovšetkým o spoluprácu s Komisiou pri získavaní informácií alebo výkone inšpekcií. Predkladaný návrh zákona ukladá zároveň povinnosť ostatným ústredným orgánom štátnej správy poskytnúť PMÚ súčinnosť pri plnení svojich povinností v zmysle implementovaných nariadení, keďže informácie môžu mať k dispozícii aj iné orgány verejnej moci. S ohľadom na skutočnosť, že najmä pre oblasť nariadenia o zahraničných subvenciách ide o rovnaký typ spolupráce pre poskytovanie súčinnosti Komisii pri poskytovaní informácií a inšpekcií, návrh zákona implementuje aj niektoré ustanovenia tohto nariadenia.

Účinnosť návrhu novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa navrhuje od 1. februára 2024.

Viac o navrhovanej novele zákona o ochrane hospodárskej súťaže nájdete TU.

OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI

Schválený návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev

V marcovom monitoringu právnych predpisov sme Vás informovali o pripravovanom návrhu zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev. Tento návrh zákona bol koncom júna 2023 NRSR schválený.

Znamená to, že s účinnosťou od 1. marca 2024 sa budú premeny obchodných spoločností (zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy, ako aj ich cezhraničné alternatívy) spravovať týmto zákonom, a teda nie Obchodným zákonníkom, ako tomu je v súčasnosti.

Zákon prináša novú terminológiu – napr. pojem „fúzia“, ktorý je spoločným pomenovaním pre zlúčenie a splynutie spoločností. Zákon taktiež zavádza inštitút „rozštiepenia“ a „odštiepenia“, ako formy rozdelenia spoločnosti. Rozdiel medzi odštiepením a rozštiepením je podľa návrhu zákona v tom, že zatiaľ čo pri rozštiepení obchodná spoločnosť, ktorá sa rozdeľuje zaniká a základné imanie prechádza na jej právnych nástupcov, pri odštiepení sa síce spoločnosť rozdeľuje a časť imania prechádza na nové spoločnosti (novozaložené alebo existujúce), ale samotná spoločnosť nezaniká.

Vo vzťahu k cezhraničným premenám zavádza zákon tzv. cezhraničné rozdelenie, o ktoré sa jedná keď aspoň jedna zúčastnená spoločnosť alebo nástupnícka spoločnosť je slovenská obchodná spoločnosť a aspoň jedna zúčastnená spoločnosť alebo nástupnícka spoločnosť je zahraničná spoločnosť, pričom nástupníckou spoločnosťou môže byť len novovznikajúca spoločnosť.

Podmienky premeny obchodných spoločností budú podľa nového zákona obsiahnuté v projekte premeny, ktorý nahradí zmluvu o splynutí / zlúčení a ktorá je podmienkou premeny podľa aktuálnej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Povinnosť schválenia zo strany valného zhromaždenia (resp. príslušného orgánu obchodnej spoločnosti) zostáva zachovaná, avšak zavádza možnosť zrušenia projektu premeny zo strany spoločníkov až do podania návrhu na zápis do obchodného registra.

Zákonom sa taktiež zavádza lehota na potvrdenie výberu audítora pre účely vypracovania správy audítora a vo vzťahu k audítorovi, návrh zákona priamo upravuje aj jeho zodpovednosť pri vypracovaní správy.

V zákone bude upravená aj ucelená úprava zmeny právnej formy. Dochádza aj k zavedeniu cezhraničnej zmeny právnej formy, ktorá však obsahuje obmedzenia, napr. verejnú obchodnú spoločnosť možno zmeniť len na komanditnú a pod.

Prijatím zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev došlo k novelizácii ďalších predpisov, a to zákona o obchodnom registri a vyhlášky, ktorá ustanovuje vzory tlačív na podanie návrhu do obchodného registra.

Viac o schválenom zákone o premenách obchodných spoločností a družstiev nájdete TU.

PRACOVNÉ PRÁVO

Novela Zákonníka práce v MPK

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza aj návrh novely Zákonníka práce, ktorej cieľom je zosúladenie vnútroštátnych opatrení so smernicou EÚ.

Navrhovaná novela sa týka doplnenia a úpravy ustanovení o zodpovednosti za vyplatenie mzdy v subdodávateľských vzťahoch. Zamestnanec je podľa navrhovanej novely oprávnený uplatniť zodpovednosť za nevyplatenie mzdy jeho zamestnávateľom v deň jej splatnosti, voči dodávateľovi na území Slovenskej republiky, ktorého priamym dodávateľom je jeho zamestnávateľ.

Takáto úprava sa podľa aktuálne platného znenia Zákonníka práce vzťahuje len na zamestnancov, ktorí sa vysielajú na územie SR. Navrhovaná novela v nadväznosti na požiadavku Komisie, rozširuje pôsobnosť tohto ustanovenia aj na vnútroštátnych zamestnancov.

V prípade splnenia podmienok (nevyplatenie mzdy) je dodávateľ zamestnávateľa povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu najviac v rozsahu minimálnej mzdy do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti zamestnanca o vyplatenie. Zamestnávateľ je pre tieto účely povinný poskytnúť dodávateľovi súčinnosť a najmä potrebné informácie pre účely vyplatenia mzdy.

Zákonník práce zavádza z tejto povinnosti pre dodávateľa výnimky (napr. ak pri výbere zamestnávateľa, ako subdodávateľa konal s náležitou starostlivosťou).

Účinnosť novely sa navrhuje od 1. januára 2024.

Viac o navrhovanej novele Zákonníka práce nájdete TU.

Autor: JUDr. Alena Lišková