MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV

Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných  legislatívnych zmien, ktoré môžu mať vplyv na Vaše podnikanie. Nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie podľa údajov dostupných v čase prípravy textu  a nenahrádza právne poradenstvo. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.

ÚVERY A POHĽADÁVKY

Návrh zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov v medzirezortnom pripomienkovom konaní

Návrh zákona o správcoch úverov a  nákupcoch úverov, ktorý sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní („MPK“) má byť transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2021/2167 o správcoch úverov a nákupcoch úverov do slovenského právneho poriadku. Návrhom zákona sa má v prvom rade riešiť problematika nesplácaných úverov. Finančná kríza totiž viedla k nárastu počtu dlžníkov neschopných splácať svoje úvery, čo môže ovplyvniť aj výkonnosť bánk a v konečnom dôsledku viesť k zníženiu ich schopnosti poskytovať ďalšie úvery.

Hoci v minulosti už Európska únia („EÚ“) nariadením zaviedla bankám pravidlá na vyčlenenie dostatočných zdrojov pre prípady, že sa poskytnuté úvery stanú nesplácanými, vyššie uvedenou smernicou sa má bankám poskytnúť možnosť predať nesplatené úvery iným subjektom na transparentnom sekundárnom trhu. V podmienkach súčasnej úpravy nemôžu správcovia a nákupcovia úverov využívať výhody vnútorného trhu v dôsledku prekážok vznikajúcich z absentujúcich alebo rozdielnych úprav v členských štátoch, preto vznikla potreba prijatia smernice, ktorá tieto rozdiely zmaže.

Návrhom zákona sa má okrem vyššie uvedeného dosiahnuť posilnenie bankovej únie a integrovaného finančného systému, zabezpečenie konkurencie v bankovom sektore, podpora poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov a ďalšie.

Ciele návrhu zákona budú splnené prostredníctvom úpravy podmienok na udelenie povolenia pre správcov úverov, náležitosti registra správcov úverov, povinnosti vo vzťahu k dlžníkom, požiadavky na úpravu právneho vzťahu medzi správcom úveru a nákupcom úveru, externé zabezpečovanie činností správcom úveru, právny rámec cezhraničných činností spravovania úveru, právne postavenie nákupcov úveru a dohľad nad všetkými dotknutými subjektami v zmysle návrhu zákona.

Návrh zákona predpokladá účinnosť dňa 30. decembra 2023.

Viac o návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov nájdete TU.

Schválená novela zákona o stavebnom sporení

Dňa 1. augusta 2023 vyšla v Zbierke zákonov SR novela zákona o stavebnom sporení, ktorá zavádza tzv. rodinné stavebné sporenie. Rodinné stavebné sporenie má dopomôcť k zefektívneniu produktu stavebného sporenia, a to z dôvodu, že klesá dostupnosť vlastného bývania najmä pre mladé manželské páry a mladé rodiny z dôvodu vysokých úrokových sadzieb.

Zvýhodnenie rodín spočíva aj v zohľadnení príjmu celej rodiny, t. j. všetkých stavebných sporiteľov v rodine, ktorí vyhlásili svoje zmluvy s nárokom na štátnu prémiu.

Pri manželoch sa zároveň novelou zdvojnásobuje hranica priemerného mesačného príjmu určeného zákonom pre plnoletého sporiteľa a za každé maloleté dieťa sa zvyšuje o 0,65-násobok priemernej mzdy. Ďalšou zmenou, ktorú novela prináša je, že na získanie štátnej prémie pre rodiny postačuje nasporiť najmenej 50% sumy potrebnej na „štandardnú štátnu prémiu“.

Pre rodiny sa takisto zavádza výhoda 50% zľavy z úhrady poplatkov, náhrady nákladov alebo inej odplaty za vedenie účtu stavebného sporenia počas prvého roka odo dňa poskytnutia štátnej prémie.

Novela zákona o stavebnom sporení nadobúda účinnosť od 1. januára 2024.

Viac informácií k schválenej novele zákona o stavebnom sporení nájdete TU.

TRESTNÉ PRÁVO

Vládny návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky („NRSR“) bola predložená novela Trestného zákona, ktorá zároveň novelizuje aj niektoré ustanovenia Trestného poriadku a zákona o zdravotnej starostlivosti a ktorá sa týka zavedenia dostatočnej kontroly osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia a zabezpečenia dohľadu nad týmito osobami až do naplnenia jeho účelu.

Pre tieto účely sa do právneho poriadku zavádza osobitná forma ochranného dohľadu zo strany súdu páchateľovi činu inak trestného v prípade, ak páchateľ nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a súd mu ukladá ochranné liečenie ambulantnou formou, alebo ak mení ústavnú formu ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu.

Návrh novely zákona zároveň upravuje doposiaľ absentujúcu možnosť dodatočne uložiť ochranné liečenie, ak odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou. Taktiež sa navrhuje upraviť aj pravidlá pre protialkoholické liečenia, protitoxikomanické liečenia a liečenia závislostí na hazardných hrách v zmysle medicínskych poznatkov a európskych štandardov.

Okrem vyššie uvedeného reaguje návrh novely zákona na zriadenie Detenčného ústavu v Hronovciach. Umiestneniu do tohto ústavu musí predchádzať výkon ochranného liečenia ústavnou formou alebo výkon  trestu odňatia slobody, v rámci ktorého je u danej osoby zistené, že pre duševnú poruchu nemôže vykonávať ústavnú formu ochranného liečenia ani trest odňatia slobody, ale zároveň je jej pobyt na slobode nebezpečný.

Návrh novely zavádza aj osobitné podmienky nariadenia ochranného liečenia a mení podmienky jeho výkonu.

Účinnosť novely Trestného zákona, ktorým sa mení aj Trestný poriadok a zákon o zdravotnej starostlivosti, sa navrhuje na 1. októbra 2023.

Viac o novele nájdete TU.

Navrhovaná novela zákona o európskom zatýkacom rozkaze v MPK

Návrh tohto zákona bol vypracovaný ako reakcia na odôvodnené stanovisko v konaní vedenom proti SR na Súdnom dvore EÚ pre neúplnú a nesprávnu transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi.

Návrh novely zákona ruší možnosť prokurátora vrátiť európsky zatýkací rozkaz štátu pôvodu bez rozhodnutia o jeho výkone v prípade, ak vyžiadanú osobu nemožno zadržať alebo nebolo zistené miesto pobytu vyžiadanej osoby na území SR, alebo sa na mieste pobytu dlhodobo nezdržiava a miesto jej súčasného pobytu nemožno zistiť. Návrh novely zákona taktiež upravuje obligatórne dôvody pre nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Návrh zákona, okrem iného, precizuje poučovaciu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní voči obvinenému už v skoršom štádiu konania, v súvislosti s doručovaním písomností a informovaní o možnosti konať aj v jeho neprítomnosti. Do trestného konania sa zavádza elektronická forma doručovania, na základe čoho už nie je potrebné naďalej obmedzovať doručovanie písomností len na jedného z viacerých obhajcov, a tiež sa zavádzajú ďalšie možnosti adresy na doručovanie, v súvislosti s čím sa osobitne upravujú aj fikcie doručenia.

Upravuje sa taktiež procesný postup v prípade, ak si obvinený nevyzdvihol predvolanie, kde súd prednostne požiada o vypátranie jeho pobytu, resp. o jeho predvedenie, a až keď je takýto postup bezvýsledný, môže súd konať v neprítomnosti obvineného, aj keď sa o ňom nedozvedel, ak z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený, pričom takýto postup už nie je obmedzený kvalifikáciou trestného činu.

V konaní proti ušlému dochádza k rozšíreniu dôvodov opätovného prejednania veci, vymedzuje sa procesný postup súdu vo vzťahu k už vydaným rozhodnutiam o odsúdení a ich účinkom na samotný výkon trestu odňatia slobody a skúmanie existencie dôvodov väzby.

Účinnosť novely zákona o európskom zatýkacom rozkaze sa navrhuje na 1. januára 2024.

Viac o navrhovanej novele TU.

SPRÁVNE PRÁVO

Návrh zákona o krajinnom plánovaní v MPK

V skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza návrh nového zákona o krajinnom plánovaní. Tento zákon má za úlohu vytvoriť legislatívny rámec integrovaného manažmentu krajiny v súlade s Európskym dohovorom o krajine, ktorým sa každá zmluvná strana dohovoru zaviazala prijať špecifické opatrenia k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny  vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania a/alebo ľudskej aktivity. V slovenskom právnom poriadku sa momentálne nenachádza taký zákon, ktorý by krajinné plánovanie komplexne upravoval. Táto otázka je upravená v rôznych právnych predpisoch, ktoré však neposkytujú našej prírode a krajine adekvátnu ochranu pred narušovaním jej štruktúry.

Nový zákon o krajinnom plánovaní má byť dôležitým nástrojom pri povoľovaní stavieb a iných činností a bude mať pozitívny vplyv na udržanie krajinnej štruktúry.

Zároveň sa zlepší ochrana krajiny a vytvorí sa nástroj integrovaného manažmentu krajiny na zabezpečenie udržateľného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie. Zákon je dôležitým odborným podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a následné schvaľovacie procesy pre povoľovanie stavieb a činnosti.

Zákonom zavádzané krajinné plány (tým, že do svojho návrhu prevezmú aj územné systémy ekologickej stability, ktoré v súčasnosti na mnohých miestach absentujú) budú odborným podkladom pre pozemkové úpravy a koordinačným nástrojom pre plány manažmentov povodí, dokumenty ochrany prírody a krajiny a návrh adaptačných opatrení na zmenu klímy.

Zákon o krajinnom plánovaní má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2024.

Viac o návrhu zákona o krajinnom plánovaní nájdete TU.

CENNÉ PAPIERE

Navrhovaná novela zákona o cenných papieroch v MPK

V MPK sa nachádza návrh novely zákona o cenných papieroch, ktorá je dôsledkom implementácie viacerých smerníc EÚ do slovenského právneho poriadku. Cieľom návrhu novely je najmä implementácia časti nariadenia EP a Rady 2022/858 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií („nariadenie DLT“), ktorou sa rozširuje súbor finančných nástrojov aj o DLT finančné nástroje. Súčasný regulačný mechanizmus sa teda bude vzťahovať aj na tieto DLT finančné nástroje.

Novelou sa taktiež zavádza doplnenie ďalšej alternatívy výpočtu ročných príspevkov obchodníkov s cennými papiermi do Garančného fondu investícií ako aj poznatky týkajúce sa aplikačnej praxe v súvislosti s implementáciou viacerých smerníc EÚ. Zároveň, v nadväznosti na úpravu dlhopisov sa umožňuje burze obchodovať s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou.

Okrem vyššie uvedeného má návrh novely znížiť riziko v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.

Návrh novely zákona nadobúda účinnosť dňa 1. mája 2024.

Viac o navrhovanej novele zákona o cenných papierov nájdete TU.

ADVOKÁTI A NOTÁRI

Návrh novely vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v MPK

V dôsledku inflácie vystala aj potreba zvýšenia odmien za poskytovanie právnych služieb zo strany advokátov. K zvýšeniu má dôjsť zmenou vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, ktorá sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Zvýšenie odmeny má podľa návrhu novely nastať najmä v oblastiach, ktoré sú právne náročné a boli prevažne stanovené pevnou sumou ako napr. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov, nekalého súťažného konania, ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva.

Zvýšenie sa zároveň navrhuje aj pri zastupovaní vo veciach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Novela vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov má byť účinná od 1. januára 2024.

Viac o navrhovanej novele sa dozviete TU.

Návrh novely vyhlášky o odmenách a náhradách notárov v MPK

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza návrh novely vyhlášky o odmenách a náhradách notárov, čo znamená, že okrem advokátov sa odmena zvýši aj notárom. Túto zmenu notári pocítia najmä v súvislosti s výkonom činnosti súdneho komisára v dedičskom konaní a v konaní o umorení listiny.

Návrh vyhlášky taktiež reaguje na novelu zákona o obchodnom registri, o ktorej sme informovali v  monitoringu za mesiac jún 2023 a ktorá zavádza tzv. registrátora, ktorý bude od 1. novembra 2023 vykonávať návrhy na zápisy do obchodného registra. Keďže týmto registrátorom môže byť iba notár, novela vyhlášky o odmenách počíta aj s odmenou za túto činnosť.

Navrhuje sa, aby novela vyhlášky nadobudla účinnosť od 1. januára 2024, okrem časti upravujúcej odmenu za činnosť registrátora, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2023.

Viac o navrhovanej novele vyhlášky o odmenách a náhradách notárov TU.

ZAMESTNANCI

Zvýšenie minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR oznámilo dňa 27.09.2023 oznámením v zbierke zákonov výšku minimálnej mzdy a výšku minimálnych mzdových nárokov na rok 2024. Minimálna mzda na rok 2024 v zmysle oznámenia o výške minimálnej mzdy predstavuje sumu 750 EUR pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 4,310 EUR pre zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou.

Minimálne mzdové nároky začínajú minimálnou mzdou podľa predchádzajúceho odseku a následne sa v súlade s ustanovením § 120 ods. 4 odvíjajú od zvyšujúceho sa stupňa náročnosti práce.

Výška minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov platí s účinnosťou od 1. januára 2024.

Viac o minimálnej mzde na rok 2024 TU.

Viac o výške minimálnych mzdových nárokov na budúci rok TU.

OSTATNÉ

Odvolanie mimoriadnej situácie v súvislosti s COVID-19

S účinnosťou odo dňa 15. septembra 2023 došlo k odvolaniu mimoriadnej situácie v súvislosti s COVID – 19, ktorá na území SR trvala od marca 2020. V súvislosti so zrušením tejto mimoriadnej situácie by malo dôjsť taktiež k zrušeniu všetkých opatrení prijatých za účelom vyporiadania sa so situáciou ohľadne COVID-19. Avšak, vláda SR zároveň prijala aj nariadenie, ktorým sa niektoré opatrenia ponechávajú v platnosti, resp. predlžujú.

V platnosti sa napr. ponecháva opatrenie, ktoré pre účely zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19, umožňuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome aj hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov. V záujme sfunkčnenia výkonu spoločného vlastníckeho práva sa navrhuje táto dobrovoľná možnosť výkonu hlasovacieho práva, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu zvoliť, ak budú existovať obavy pred šírením ochorenia COVID-19.

Zároveň, niektoré ustanovenia zákonov, ktoré platia len v čase mimoriadnej situácie, napr. neuplatňovanie obmedzenia platieb v hotovosti alebo ustanovenia Zákonníka práce v súvislosti s prácou z domu, ostávajú v platnosti, nakoľko na území SR stále platí mimoriadna situácia v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine.

Viac o odvolaní mimoriadnej situácie v súvislosti s COVID-19 TU.

Viac o navrhovanej novele Zákonníka práce nájdete TU.