MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV
Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných legislatívnych zmien, ktoré môžu mať vplyv na Vaše podnikanie. Nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie podľa údajov dostupných v čase prípravy textu a nenahrádza právne poradenstvo. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.
TRESTNÉ PRÁVO
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Po viac než roku od účinnosti rozsiahlej novely trestných kódexov prichádza vláda SR s reakciou na rastúce spoločenské napätie a výrazný nárast majetkovej kriminality. Novela Trestného zákona prináša späť pravidlo „trikrát a dosť“.
Predmetná novela mení § 212 Trestného zákona, do ktorého sa opätovne vkladá princíp trestnosti tretieho po sebe nasledujúceho obdobného priestupku proti majetku. V praxi to znamená, že ak páchateľ v priebehu jedného roka trikrát spácha obdobný majetkový priestupok, dopustí sa trestného činu. Za takéto konanie mu bude hroziť trest odňatia slobody až na dva roky.
Táto novela však prinesie zmeny aj v Exekučnom poriadku. Cieľom týchto zmien je posilniť vymožiteľnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom. Pri vymáhaní týchto nárokov bude po novom možné uložiť donucovacie opatrenie, ktoré má prinútiť povinnú osobu splniť svoju povinnosť. Ide o krok smerom k rýchlejšej a efektívnejšej ochrane poškodených, ktorí sa v praxi často stretávajú s problémami pri reálnom získavaní priznaného odškodnenia. Vláda SR navrhuje, aby parlament schválil novelu v skrátenom legislatívnom konaní a tiež, aby nadobudla účinnosť spoločne s vyhlásením zákona.
Viac o novele zákona nájdete TU.
Vládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti
V sobotu 22. novembra predstavila vláda SR návrh na zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie novou inštitúciou. Návrh je v parlamente aktuálne v prvom čítaní a prerokúva sa v skrátenom legislatívnom konaní. Práve zvolený spôsob schvaľovania vyvolal kritiku viacerých odborných autorít. Svoje výhrady otvorene vyjadrili napríklad Generálny prokurátor SR či Slovenská advokátska komora, ktorí upozorňujú na riziká rýchleho postupu pri tak významnej zmene právnej úpravy, akou je práve táto.
Návrh zákona počíta so zánikom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti spolu s jeho vedením. Jeho nástupcom by sa mal stať novovytvorený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Vznikom tejto inštitúcie sa do jedného orgánu sústredí agenda oznamovateľov aj agenda odškodňovania obetí trestných činov, ktorú doposiaľ vykonávalo Ministerstvo spravodlivosti SR.
Návrh nového zákona zásadne mení aj kreáciu vedenia tohto orgánu. Predsedu úradu bude po novom voliť parlament na návrh vlády SR. V období, keď predseda úradu ešte nebude zvolený alebo bude funkcia neobsadená, má úrad dočasne viesť zástupca, ktorého vymenuje predseda NR SR.
Návrh zákona posilňuje aj postavenie zamestnávateľa, ktorý získa nové procesné nástroje vo vzťahu k poskytovaniu ochrany oznamovateľom. Po novom bude môcť požiadať nadriadeného prokurátora, aby preskúmal, či bola ochrana udelená oprávnene. Zamestnávateľ tiež bude môcť žiadať o opätovné preskúmanie ochrany, a to každých 6 mesiacov. Zásadnou zmenou je aj možnosť spätnej revízie už udelených ochrán. Zamestnávatelia budú môcť do 30 dní od účinnosti zákona napadnúť všetky doteraz poskytnuté ochrany, čím sa otvára priestor na plošné prehodnocovanie starších prípadov.
Viac o novom návrhu zákona TU.
OBCHODNÉ PRÁVO
Návrh nového zákona o obchodnom registri
Len nedávno bol do parlamentu doručený vládny návrh zákona o obchodnom registri, ktorý plne nahrádza súčasnú právnu úpravu. Tento návrh prináša celý rad významných zmien. V nasledujúcich riadkoch vám prinášame len niektoré z kľúčových noviniek, ktoré môžu zásadne ovplyvniť fungovanie obchodného registra a prácu podnikateľov.
Od 1. júla 2027 budú všetky prvozápisy a zmeny v obchodnom registri uskutočňovať výlučne notári – registrátori. Dovtedy platí tzv. duálny režim, podľa ktorého si navrhovateľ môže sám zvoliť, či návrh podá registrovému súdu alebo notárovi. Naproti tomu, výmaz zapísaných osôb zostáva aj naďalej v pôsobnosti registrových súdov.
Úpravou prechádza aj postup registrácie, ktorý sa bude realizovať výlučne elektronicky. Návrh na zápis či zmenu sa bude podávať prostredníctvom elektronického formulára, čím sa tento proces výrazne zjednoduší a zrýchli. Notár, ktorý registráciu spracuje, bude pridelený náhodne prostredníctvom automatizovaného systému, čo zabezpečí vyššiu mieru nestrannosti a transparentnosti celého procesu.
Významnou novinkou je aj úprava formy zakladateľských dokumentov. Po novom musí byť každý zakladateľský dokument vyhotovený ako notárska zápisnica alebo ako zmluva autorizovaná advokátom, čo zabezpečí vyššiu mieru právnej istoty a zníži riziko neplatnosti dokumentov. Návrh zákona zároveň zavádza aj možnosť tzv. „rezervácie mena obchodnej spoločnosti“ ešte pred samotným vznikom obchodnej spoločnosti alebo družstva. Tento mechanizmus spočíva v zriadení verejného registra rezervovaných obchodných mien, pričom riadenie a evidenciu bude zabezpečovať Okresný súd Žilina.
Zákon zavádza viacero nástrojov, ktoré majú zjednodušiť výkon živnostenského oprávnenia a zároveň posilniť právnu záväznosť údajov zverejnených v obchodnom registri. Účinnosť zákona sa navrhuje dňom jeho vyhlásenia, pričom ustanovenia týkajúce sa obchodného registra začnú platiť od 17. augusta 2026.
Viac o novom návrhu zákona TU.
VEREJNÉ OBSTARÁVANIE
Novela zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
Novela zákona o verejnom obstarávaní sleduje predovšetkým odstránenie byrokratických prekážok, ktoré spomaľujú čerpanie eurofondov. Zmeny sa zameriavajú najmä na činnosti Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý pri európskych projektoch pôsobí ako kľúčový kontrolný orgán. Cieľom novely je zabezpečiť rýchlejšie a efektívnejšie rozhodovanie, čím sa minimalizuje riziko prepadnutia finančných prostriedkov z EÚ.
Novela zákona reaguje aj na otázku bezpečnosti štátu, ktorá podľa stanoviska Európskej komisie išla nad rámec požiadaviek EÚ. Európska legislatíva totiž umožňuje vylúčiť zo štandardných pravidiel obstarávania zákazky s bezpečnostným charakterom, napr. v oblasti obrany alebo boja proti organizovanému zločinu.
Nová právna úprava prináša aj zjednodušenie administratívy spojenej s vykonávaním kontrol a predĺženie lehoty na ich začatie po podpise zmluvy zo štyroch na sedem dní. Cieľom novely zákona o verejnom obstarávaní je znížiť administratívne zaťaženie a zrýchliť realizáciu projektov, ktoré sú kľúčové pre čerpanie finančných prostriedkov z EÚ.
Viac o novele zákona TU.
ŠKOLSTVO
Nový zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon)
Ešte koncom októbra schválil parlament nový vysokoškolský zákon, ktorý prináša flexibilitu vo vysokoškolskom vzdelávaní. Študentom umožňuje kombinovať rôzne formy vzdelávania a dáva im možnosť voľby medzi absolvovaním záverečnej stáže alebo písaním záverečnej práce, čím sa prispôsobuje individuálnym študijným potrebám a preferenciám.
Nový zákon zavádza koncept tzv. flexibilného štúdia, ktorý umožňuje kombinovať prezenčnú, online a praktickú formu výučby. Študenti môžu absolvovať časť výučby doma a časť v zahraničí, a to v rámci jedného študijného programu. Po novom si bude môcť študent zvoliť, či ukončí štúdium záverečnou prácou alebo odbornou praxou, pričom obe formy majú rovnakú váhu. Dĺžka štúdia sa bude počítať podľa počtu získaných kreditov, nie podľa pevne daného počtu semestrov.
Zmeny sa dotýkajú aj pracovného postavenia vysokoškolských učiteľov. Univerzity budú po novom povinné garantovať pedagógom, ktorí na nich pôsobia najmenej deväť rokov, pracovnú zmluvu až do dovŕšenia 70 rokov. Zavádza sa tiež možnosť tzv. „sabbaticalu“, teda tvorivého voľna, ktoré môže trvať až šesť mesiacov raz za sedem rokov. Počas jeho trvania bude vysokoškolskému pedagógovi patriť funkčný plat znížený o 40%. Nový zákon už podpísal prezident SR Peter Pellegrini a jeho účinnosť sa očakáva od 1. januára 2026.
Viac o novom vysokoškolskom zákone TU.
CIVILNÝ PROCES
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
Novela Civilného sporového poriadku a zákona o medzinárodnom práve súkromnom, ktorá sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1069 z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategické žaloby proti verejnej účasti“).
Cieľom transpozície je posilniť základné práva – vrátane slobody prejavu, práva na informácie a environmentálnej občianskej angažovanosti – a zlepšiť právnu istotu. Slovenský civilný proces poskytuje osobitnú ochranu slabšej strane, napr. spotrebiteľovi alebo zamestnancovi v individuálnych pracovnoprávnych sporoch. Novelou zákona sa navrhuje začleniť do tejto množiny aj osoby zapojené do verejnej účasti.
Zavedené mechanizmy na ochranu osôb, ktoré sú zapojené do verejnej účasti spočívajú najmä v oprávnení súdu zistiť, či žaloba nesmeruje k zastrašovaniu alebo odrádzaniu od verejnej účasti a takúto žalobu urýchlene odmietnuť alebo konanie zastaviť. Dôkazným bremenom bude v týchto konaniach zaťažený žalobca, ktorý musí preukázať, že koná v dobrej viere a na ochranu svojich práv, a nie s úmyslom zastrašiť či odradiť osobu zapojenú do verejnej účasti od podieľania sa na záležitostiach verejného záujmu.
Viac o novele zákona TU.
Autor: Bc. Branislav Balušinský