NEPRIJATEĽNÉ PODMIENKY V SPOTREBITEĽSKÝCH ZMLUVÁCH S DÔRAZOM NA ZMLUVNÚ POKUTU

Keďže spotrebitelia sú v súčasnosti najväčšou ekonomickou skupinou, právne predpisy im zaručujú posilnenú úroveň ochrany. Európska únia kladie veľký dôraz na ochranu spotrebiteľov, preto prijíma stále nové opatrenia s cieľom ochrany zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov ako aj podpory ich práv.

Slovenská republika vstupom do Európskej únie prevzala záväzok spočívajúci v plnom prispôsobení sa systému ochrany spotrebiteľov, ktorý je štandardom pre všetky členské krajiny Európskej únie. Preto práva spotrebiteľov tak, ako sú dnes zakotvené v našom právnom poriadku, vychádzajú predovšetkým z európskej legislatívy.

Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je jedným zo základných práv spotrebiteľov. Toto právo je zakotvené v § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Do Občianskeho zákonníka bolo predmetné právo doplnené zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník (ďalej len „zák. č. 150/2004 Z. z.“), a to z dôvodu záväzku zosúladenia legislatívy Slovenskej republiky s právom Európskej únie pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Zák. č. 150/2004 Z. z. včlenil do Občianskeho zákonníka piatu hlavu, ktorá okrem všeobecnej úpravy spotrebiteľskej zmluvy zakotvuje aj inštitút neprijateľnej podmienky.

Pod neprijateľnou podmienkou[1] možno rozumieť dojednanie nachádzajúce sa v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom zahrnutia zvýšenej ochrany spotrebiteľa do právnej úpravy je predovšetkým charakter spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva je zmluva, na základe ktorej vstupuje spotrebiteľ do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Z hľadiska vedomostí a skúseností dodávateľa a spotrebiteľa s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv ide o dva nerovnocenné subjekty. Vo väčšine prípadov zároveň spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky, ktoré sú vopred určené dodávateľom, ovplyvniť. V súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je teda možné konštatovať, že v spotrebiteľskom vzťahu má dodávateľ v prevažnej väčšine prípadov výhodnejšie, niekedy priam až dominantné postavenie.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

Práve v dôsledku toho, že spotrebiteľ je vnímaný ako slabšia strana v spotrebiteľskom vzťahu, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali dojednania, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Predmetné ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v právnej praxi známe aj pod pojmom generálna klauzula.

V súvislosti s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je však potrebné upozorniť na to, že nie každá podmienka, ktorá sa bude podľa tohto ustanovenia javiť ako neprijateľná, neprijateľnou v skutočnosti aj musí byť. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je totiž vždy závislé od konkrétnych okolností prípadu.

V konkrétnom prípade je pritom potrebné zohľadniť tiež ďalšie podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve ako aj iné skutočnosti, ktoré jednak vyplynuli z obsahu samotnej spotrebiteľskej zmluvy a jednak zo skutočností, za ktorých bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená. Posúdenie toho, či ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, prislúcha príslušnému súdu.

Okrem generálnej klauzuly Občiansky zákonník obsahuje tiež ustanovenie § 53 ods. 4, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, je potrebné považovať za neprijateľné.

Napriek demonštratívnemu výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že ide len o ich exemplifikatívny výpočet. To znamená, že za neprijateľné podmienky sa môžu považovať aj iné podmienky ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ich je možné subsumovať pod generálnu klauzulu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a výslovne nezahrnutú do exemplifikatívneho výpočtu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je možné považovať za neprijateľnú predovšetkým vtedy, ak o nej ako o neprijateľnej podmienke rozhodne príslušný súd. Z uvedeného vyplýva, že výpočet neprijateľných podmienok obsiahnutých v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť rozšírený najmä judikatúrou všeobecných súdov.

Rovnako je potrebné zobrať na zreteľ aj skutočnosť, že neprijateľné podmienky sú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka popísané iba všeobecne. Občiansky zákonník teda nešpecifikuje neprijateľné podmienky konkrétne. Vymedzenie neprijateľných podmienok obsiahnuté v Občianskom zákonníku je tak orientované len typovo. Zákonodarca teda aj v tomto prípade ponecháva konečné rozhodnutie o tom, či je možné určitú podmienku dojednanú v spotrebiteľskej zmluve považovať za neprijateľnú, predovšetkým na posúdenie príslušnému súdu.

Neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka

Keďže venovanie sa všetkým neprijateľným podmienkam uvedeným v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka by presahovalo účel sledovaný týmto článkom, v ďalšom obsahu sa budeme zaoberať iba neprijateľnými podmienkami zakotvenými v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.“ [2]

Na rozdiel od komunitárnej právnej úpravy, ktorá spája nekalú podmienku[3] s neprimeranou náhradou za nesplnenie záväzku spotrebiteľom, naša právna úprava považuje za neprijateľnú podmienku neprimerane vysokú sumu ako sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že komunitárna právna úprava bola do nášho právneho poriadku pretransponovaná v užšom rozsahu.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka jednoznačne zakazuje obsiahnuť do spotrebiteľskej zmluvy neprimerane vysoké sankcie, za ktoré možno považovať najmä úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu. Nakoľko je tento článok zameraný na zmluvnú pokutu, javí sa byť vhodným vymedziť základnú charakteristiku zmluvnej pokuty, jej účel a funkciu.

Zmluvná pokuta

Zmluvná pokuta je typickou majetkovou sankciou upravenou v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.[4]

Vo všeobecnosti je možné zmluvnú pokutu definovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je porušiteľ (ten, kto poruší povinnosť) povinný poskytnúť poškodenému[5] (tomu, komu vznikne nárok na plnenie).

Zmluvná pokuta plní najmä zabezpečovaciu funkciu. Jej význam spočíva predovšetkým v tom, že zabezpečuje, aby povinná strana, ktorá sa zaviazala plniť, splnila svoju povinnosť riadne a včas. To znamená, že v prípade, ak povinná strana nesplní svoju povinnosť riadne a včas alebo ju nesplní vôbec, pričom ide o zabezpečené plnenie, vznikne oprávnenej strane[6] nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta je aj sankciou za porušenie zabezpečenej zmluvnej povinnosti, pričom sa vždy viaže na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti.[7] Zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou ako aj samostatná skutočnosť, že uvedená zmluvná povinnosť je zabezpečená konkrétnou zmluvnou pokutou, musia byť vyjadrené dostatočne určite. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je závislý výlučne na porušení zmluvnej povinnosti povinnou stranou a nikdy nie je závislý od vôle oprávnenej strany.

Úhrada zmluvnej pokuty v prospech oprávnenej strany neznamená zánik záväzku povinnej strany. Jej zaplatením sa povinná strana nezbaví povinnosti splniť svoju povinnosť. To neplatí vtedy, ak sa strany dohodnú inak. Zmluvná pokuta má teda v prvom rade zabezpečovaciu (prevenčnú) funkciu. Zároveň však plní funkciu uhradzovaciu (reparačnú) a v neposlednom rade tiež funkciu sankčnú.[8]

Zmluvná pokuta ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľských zmluvách

 Typickými zmluvnými dojednaniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú práve ustanovenia, ktoré ukladajú spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.

Časté dojednania neprimerane vysokých zmluvných pokút v spotrebiteľských zmluvách potvrdzuje tiež početná slovenská či európska judikatúra.

Dojednania obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, ktorých obsahom sú práve neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre spotrebiteľov, sú v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka považované za neplatné. To znamená, že za neplatné sa považujú konkrétne ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré obsahujú neprimerane vysoké zmluvné pokuty, a teda nie spotrebiteľské zmluvy ako také.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neplatné celé ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré obsahujú neprimerane vysoké zmluvné pokuty, a teda nie len ich časti.

Platná právna úprava viaže dojednania obsahujúce neprimerane vysoké zmluvné pokuty s absolútnou neplatnosťou, čo znamená, že ak sú takéto ustanovenia obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, sú považované za neplatné už od počiatku. Absolútna neplatnosť predmetných ustanovení nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, pričom dodávateľovi nie je možné v takom prípade priznať akékoľvek nároky.

Uvedené však neznamená, že príslušný súd nemôže rozhodnúť o tom, že spotrebiteľská zmluva je neplatná ako celok. Dôsledky neplatnosti neprijateľných podmienok je totiž potrebné posudzovať vždy v súlade s § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Inak povedané, neplatnosť neprijateľnej podmienky môže spôsobiť v určitých prípadoch aj neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy.

Napriek tomu, že Občiansky zákonník v súvislosti so zmluvnou pokutou zveril v § 545a Občianskeho zákonníka súdu moderačné právo, z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade spotrebiteľských zmlúv toto právo súd nemôže využiť.[9] Dôvodom je absolútna neplatnosť ustanovení obsahujúcich neprimerane vysoké zmluvné pokuty.

Príslušný súd teda nie je oprávnený v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka znížiť výšku zmluvnej pokuty. V súvislosti s výškou danej pokuty dojednanou v spotrebiteľskej zmluve je príslušný súd oprávnený rozhodovať len o platnosti alebo neplatnosti zmluvného dojednania. Moderačné právo súdu v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka je však možné uplatňovať na všetky iné vzťahy, ktoré nie sú spotrebiteľskými vzťahmi.

Nemožnosť akceptovania neprimerane vysokých zmluvných pokút v spotrebiteľských zmluvách však neznamená, že v spotrebiteľských zmluvách vôbec nie je možné dojednať zmluvné pokuty ako náhrady za porušenie povinností zo strany spotrebiteľa.

 Platná právna úprava naopak dovoľuje zmluvným stranám dojednať si v spotrebiteľských zmluvách zmluvné pokuty za porušenie jednotlivých povinností, avšak výška týchto zmluvných pokút musí byť vždy primeraná.

Primeranosť jednotlivých zmluvných pokút je v súlade s judikatúrou, preto je potrebné ju posudzovať najmä s ohľadom na konkrétne prípady porušenia povinností, na ktoré sú zmluvné pokuty naviazané ako aj s ohľadom na ďalšie konkrétne okolnosti prípadu.

Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvných pokút odkazuje judikatúra napríklad na povahu jednotlivých povinností, ku ktorých porušeniu došlo, dôsledky, ktoré z toho môžu vzniknúť na strane dodávateľa, predzmluvné rokovania strán a podobne.

Vzhľadom na uvedené je možné zmluvnú pokutu špecifikovať tiež ako peňažnú náhradu dodávateľa za riziko, ktoré nesie v súvislosti s možným porušením povinnosti zo strany spotrebiteľa.[10]

Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné rozlične hodnotiť zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej sumy a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku.

V zmysle aktuálnej judikatúry sa javí ako vhodnejšie dojednať zmluvnú pokutu v rámci spotrebiteľského vzťahu vo forme určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Takto dojednaná pokuta sa javí ako vhodnejšia predovšetkým z toho dôvodu, že v takomto prípade jej výška plne závisí na dobe, po ktorú je dlžník (spotrebiteľ) v omeškaní so splnením zabezpečenej povinnosti.[11]

Ak je zmluvná pokuta dojednaná formou sadzby za stanovenú časovú jednotku, nemá to žiaden vplyv na súčasné dojednanie úroku z omeškania, prípadne inej sankcie. Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú dva rôzne inštitúty. Je preto možné ich dojednať a následne uplatniť popri sebe, a to aj napriek tomu, že obe tieto sankcie budú vyjadrené percentuálnou sadzbou a budú závislé na dobe omeškania dlžníka (spotrebiteľa) s plnením zabezpečenej povinnosti.

To znamená, že ak si strany spotrebiteľského vzťahu dohodnú pre prípad omeškania so splnením peňažného záväzku zmluvnú pokutu vo forme sadzby za stanovenú časovú jednotku a zároveň aj úroky z omeškania, nie je možné považovať také dojednanie zmluvnej pokuty za neplatné. V prípade omeškania dlžníka (spotrebiteľa) so splnením jeho zabezpečenej povinnosti vznikne tak veriteľovi[12] nárok na zmluvnú pokutu aj na úrok z omeškania, pričom obe tieto sankcie budú závislé na dobe omeškania dlžníka (spotrebiteľa).

V prípade dojednania ďalších sankcií v spotrebiteľskej zmluve bude primeranosť zmluvnej pokuty posudzovaná tiež s ohľadom na ďalšie sankcie. Okrem výšky zmluvnej pokuty bude potrebné v takom prípade posúdiť tiež zmluvnú pokutu vo vzťahu k ostatným dojednaným sankciám, ktoré pre spotrebiteľa z nesplnenia (prípadne omeškania) zabezpečenej povinnosti vyplývajú.[13]

Aj v prípade, ak je zmluvná pokuta dojednaná formou sadzby za stanovenú časovú jednotku môže byť predmetné dojednanie vyhlásené príslušným súdom za neplatné. Za neplatné môže byť také dojednanie vyhlásené predovšetkým vtedy, ak je v konečnom dôsledku výška zmluvnej pokuty, ktorá vychádza z dojednanej sadzby posúdená ako neprimerane vysoká.[14]

Zmluvnú pokutu je možné platne stanoviť aj formou pevne stanovenej sumy. V takom prípade je však potrebné stanoviť vhodným spôsobom výšku zmluvnej pokuty, a to s ohľadom na výšku zabezpečovanej povinnosti. V súlade s aktuálnou judikatúrou je možné konštatovať, že príslušné súdy vo väčšine prípadov vyhlásili dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, ak výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobne prevyšovala výšku zabezpečovanej povinnosti. Uvedené odôvodňujú najmä tým, že výška zmluvnej pokuty, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje zabezpečovanú povinnosť nie je adekvátna k dobe, počas ktorej je dlžník (spotrebiteľ) v omeškaní.

Rovnako je možné v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu za každé opakované porušenie zabezpečenej povinnosti. Pokiaľ výška a periodicita zmluvnej pokuty za opakované porušenie zabezpečenej povinnosti nie je vo vzťahu k predmetu zabezpečenia a okolnostiam veci neprimeraná, potom je potrebné takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve považovať za platné.[15]

V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že v spotrebiteľskom vzťahu by nemala byť sankcionovaná výlučne len jedna strana. To znamená, že zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve len za účelom zabezpečenia povinnosti spotrebiteľa by mohla byť posúdená príslušným súdom ako neplatná.[16]

Obdobne to platí aj pre prípad dojednania prísnejších sankcií pre jednu stranu. Všeobecné súdy berú ohľad na samotný charakter spotrebiteľskej zmluvy, keď odkazujú na potrebu zachovania vyváženého vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom.[17]

Záver

V prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv a dojednávania zmluvných pokút za účelom zabezpečenia jednotlivých povinností odporúčame dodávateľom brať na zreteľ najmä § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

Práve uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka môže totiž dodávateľom spôsobiť to, že dojednanie, predmetom ktorého je zmluvná pokuta, bude súdom vyhlásené za neplatné. V takom prípade stratí dodávateľ nárok na zmluvnú pokutu, ktorá je dojednaná za účelom zabezpečenia splnenia povinnosti zo strany spotrebiteľa.

Ak spotrebiteľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy usúdi, že zmluvná pokuta dojednaná za porušenie určitej povinnosti je neprimerane vysoká alebo je z iného dôvodu v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, je oprávnený v prvom rade domáhať sa zníženia výšky zmluvnej pokuty s poukazom na predmetné ustanovenie u dodávateľa.

V prípade, ak dodávateľ neuzná argument spotrebiteľa z dôvodu toho, že považuje výšku zmluvnej pokuty za „prijateľnú“, je spotrebiteľ oprávnený domáhať sa svojho práva na príslušnom súde. Súd je totiž jediným orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, či výška zmluvnej pokuty je alebo nie je v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením.

Spotrebiteľ je oprávnený obrátiť sa v súvislosti s posúdením otázky primeranosti výšky zmluvnej pokuty aj na iné inštitúcie – orgány štátnej správy[18]. Orgány štátnej správy sú však zväčša oprávnené poskytnúť spotrebiteľovi len posúdenie danej veci vo forme odporúčaní, prípadne danú vec riešia v rámci svojich osobitných meritórnych kompetencií, čo v konečnom dôsledku nemá žiaden vplyv na samotné rozhodnutie príslušného súdu, ktorý je oprávnený o danej veci rozhodnúť.

[1]     Občiansky zákonník síce hovorí o neprijateľnej podmienke, z podstaty § 53 Občianskeho zákonníka je však zrejmé, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

[2]     Uvedené ustanovenie bolo zahrnuté do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a zaradené tak medzi neprijateľné podmienky spotrebiteľských zmlúv zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým došlo k rozšíreniu pôvodného rozsahu neprijateľných podmienok.

[3]     Nekalou podmienkou sa v zmysle slovenskej právnej úpravy rozumie neprijateľná podmienka.

[4]     Pre jej aplikáciu aj v obchodnoprávnych vzťahoch je zakotvená takisto v § 300 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

[5]     Hoci je ten, komu porušením určitej povinnosti druhou (povinnou) stranou vznikne nárok na plnenie, označovaný ako poškodený, v prípade uplatnenia zmluvnej pokuty poškodeným nie je potrebné, aby poškodený akýmkoľvek spôsobom preukazoval vznik škody alebo jej výšku. Nárok na zmluvnú pokutu nie naviazaný na vznik škody – k tomu pozri napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 2730/2008 alebo rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33Cdo/3455/2009.

[6]     Tomu, v prospech koho malo byť vykonané predmetné plnenie.

[7]     Pozri napríklad rozhodnutie NS SR, sp. zn. 33Cdo/5391/2008

[8]     Pozri napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33Odo/744/2006; rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33 Odo 1507/2009; rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33 Cdo/498/2009

[9]     Pozri napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co 3/2011; rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co143/2014; rozhodnutie Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 15C/7/2011

[10]    Pozri napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 1Ob/624/1985; rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7/Co/104/2011

[11]    Pozri napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33Cdo/4377/2008; rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33/Cdo/5364/2007; rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33/Cdo/2248/2009

[12]    Ako oprávnenej strane

[13]  V súvislosti s dojednaním iných sankcií v spotrebiteľskej zmluve je potrebné brať tiež ohľad na ich primeranosť.

[14]    Pozri napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/3/2011

[15]   Pozri rozhodnutie Krajského súdu Ústi nad Labem, sp. zn. 10Co/197/2007

[16]    Pozri napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. Cpjn200/2013

[17]    Pozri napríklad rozhodnutie Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 15C/7/2011

[18]    Za taký orgán štátnej správy je možné považovať napríklad Slovenskú obchodnú inšpekciu.