NOVÉ POVINNOSTI PODNIKATEĽOV PRI PREDCHÁDZANÍ NELEGÁLNEJ PRÁCI

Dňa 18.6.2016 nadobudol účinnosť nový zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon pri poskytovaní služieb (ďalej len „Zákon“). Zákon bol do slovenského právneho poriadku inkorporovaný z dôvodu povinnosti Slovenskej republiky transponovať do národného právneho poriadku príslušnú smernicu[1] Európskeho parlamentu.

Cieľom transpozície smernice malo byť prehĺbenie spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie v oblasti vysielania zamestnancov. Okrem transpozície smernice však novoprijatý Zákon novelizoval zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o nelegálnej práci“) a zaviedol pre podnikateľov nové povinnosti, pričom na niektoré z nich by sme radi upozornili.

Podľa novoprijatých zákonných pravidiel totiž môže byť za nelegálne zamestnávanie zodpovedný každý objednávateľ služieb, a to bez ohľadu na to, či mal o nelegálnom zamestnávaní u dodávateľa ním objednaných služieb vedomosť alebo nie. V prípade, že odberateľ služieb príjme služby od dodávateľa služieb porušujúceho Zákon o nelegálnej práci, môže mu byť uložená pokuta likvidačných rozmerov.

V rámci dôvodovej správy k Zákonu zákonodarca uvádza, že novelizáciou Zákona o nelegálnej práci má dôjsť k tomu, aby bolo odberateľovi služby možné uložiť pokutu za porušenie zákazu prijať od dodávateľa službu alebo prácu poskytnutú fyzickou osobou, ktorú dodávateľ služby nelegálne zamestnáva. Možnosť uloženia pokuty sa mala podľa znenia dôvodovej správy vzťahovať výlučne na situácie cezhraničného poskytovania služby po dobu presahujúcu päť dní, na cezhraničnú dodávku práce alebo na vnútroštátne alebo cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi.[2]

Novokoncipované ustanovenie Zákona o nelegálnej práci[3] však stanovuje, že právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať akúkoľvek prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická alebo fyzická osoba prostredníctvom  fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva. Toto ustanovenie sa okrem ďalších situácií bude aplikovať aj na ten prípad, keď pôjde o vnútroštátnu dodávku práce.

Aj keď mal zákonodarca v úmysle vyššie uvedenú možnosť uloženia pokuty za porušenie Zákona o nelegálnej práci aplikovať iba na situácie v ktorých dochádza k vnútroštátnemu dočasnému prideleniu k užívateľskému zamestnávateľovi, samotné znenie Zákona o nelegálnej práci tomuto zámeru zákonodarcu uvedeného v dôvodovej správe v žiadnom prípade nezodpovedá. Znenie Zákona o nelegálnej práci neodráža úmysel zákonodarcu vyplývajúci z dôvodovej správy k Zákonu a podľa nášho názoru zavádza nadmerne prísnu zákonnú konštrukciu zodpovednosti odberateľa služby za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania dodávateľa služby pri vnútroštátnej dodávke práce. Zákonodarca navyše bližšie nedefinuje pojem vnútroštátnej dodávky práce.

Od účinnosti novelizovaného Zákona o nelegálnom zamestnávaní preto existuje odôvodnené riziko, že za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa dopustí poskytovateľ služby, bude v plnej miere zodpovedať odberateľ, ktorý si poskytnutie služby u takéhoto dodávateľa služby objedná. Prísnosť právnej úpravy je umocnená skutočnosťou, že v prípade podnikateľov (odberateľov služieb od dodávateľov služieb, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania) nebude rozhodujúcou skutočnosť, či o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania dodávateľom služby vedeli alebo nie. Zákon totiž v prípade podnikateľských subjektov zavádza absolútnu objektívnu zodpovednosť odberateľov služieb za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany dodávateľov služieb.

Zákon o nelegálnej práci zaviedol pre prípad porušenia zákazu prijatia služby alebo práce od dodávateľa porušujúceho zákaz nelegálneho zamestnávania sankcie v podobe pokút uložených priamo odberateľovi služieb. Za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu je príslušný orgán oprávnený uložiť pokutu vo výške od 2.000,- eur až do 200.000,- eur. Ak odberateľovi služby poskytuje dodávateľ služby alebo práce prostredníctvom dvoch alebo viacerých nelegálne zamestnaných fyzických osôb súčasne, je minimálna suma uloženej pokuty stanovená vo výške 5.000,- eur.

Odberateľ bude preto v takomto prípade povinný zaplatiť prípadnú pokutu udelenú príslušným orgánom bez ohľadu na jeho vedomosť o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania dodávateľom služby. V zmysle znenia Zákona o nelegálnej práci sa totiž predpokladá, že odberateľ služby o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vedel alebo vedieť mal a  nemal od nelegálneho zamestnávateľa prijať služby alebo prácu prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov.

Zákon o nelegálnej práci za účelom kontroly porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zakotvil povinnosť dodávateľa služby predložiť objednávateľovi v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých odberateľovi služieb poskytuje služby alebo dodáva prácu. Z praktického pohľadu sa nám však takáto zákonná konštrukcia javí ako problematická.

Ak by aj dodávateľ služieb odberateľovi služieb poskytol a predložil predmetné pracovné zmluvy fyzických osôb poskytujúcich služby pre odberateľa, považujeme za problematické praktické vykonanie kontroly totožnosti takýchto osôb. Zákon totiž týmto osobám neuložil žiadnu povinnosť poskytnúť odberateľovi služieb poskytnúť svoje osobné údaje. Odberateľovi preto vzniká problém s overením totožnosti jednotlivých fyzických osôb poskytujúcich služby u odberateľa.

Ani samotné poskytnutie pracovnej zmluvy dodávateľom služby nemusí odberateľovi postačovať na preukázanie, že dodávateľ služieb neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Pracovná zmluva totiž nedokazuje splnenie povinností dodávateľa voči Sociálnej poisťovni, ktorých porušenie má taktiež za následok nelegálne zamestnávanie dodávateľom služieb. Zákon o nelegálnej práci taktiež neupravuje situáciu, ak sú odberateľovi zo strany dodávateľa poskytnuté nepravdivé informácie (hoci aj v písomnej forme). Ako sme spomínali vyššie, Zákon o nelegálnej práci predpokladá absolútnu objektívnu zodpovednosť odberateľa služby (nehľadiac na skutočnú vedomosť odberateľa služby) a odberateľovi služby by aj v takomto prípade mohla byť uložená pokuta za porušenie zákazu prijať služby alebo práce.

Veľké riziko podľa nášho názoru vzniká najmä u odberateľov služieb, ktorým sú služby poskytované zo strany dodávateľov služieb, ktorí dodanie služby zabezpečujú prostredníctvom veľkého množstva fyzických osôb. Pôjde najmä o oblasť stavebníctva, upratovacích služieb, prípadne služieb v oblasti informačných technológií. V týchto oblastiach poskytovania služieb zo strany dodávateľov služieb je podľa nášho názoru kontrola dodržiavania zákazu nelegálnej práce z pozície odberateľa prakticky nemožná.

Odberatelia služieb sú na základe novelizácie Zákona o nelegálnej práci vo vzťahu k dodávateľom služieb postavení do neúmerne rizikovej pozície. Možnosť uloženia pokuty odberateľovi služieb z dôvodu, že iný subjekt dodávajúci tomuto odberateľovi služby poruší Zákon o nelegálnej práci považujeme za šikanózne ustanovenie Zákona o nelegálnej práci. Takto prijatá a vytvorená koncepcia zodpovednosti odberateľa služieb je podľa nášho názoru v príkrom rozpore s ústavným princípom právnej istoty a odporuje aj základným princípom, na ktorých má byť postavený právny štát. Takto nastavené zodpovednostné vzťahy budú mať podľa nášho názoru v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov negatívne následky, nakoľko v rozpore so zásadami spravodlivého usporiadania zmluvných vzťahov narúšajú postavenie podnikateľských subjektov a podnikateľského prostredia ako takého.

Samotná dôvodová správa k Zákonu v časti týkajúcej sa novelizácie Zákona o nelegálnej práci hovorí, že slovenskí odberatelia služieb sa budú v rámci svojich obchodnoprávnych vzťahov musieť vysporiadať s takto prijatou zodpovednosťou odberateľov služieb. Kľúčom k riešeniu problémov odberateľov služieb je v tomto prípade správne nastavenie a právna úprava vzťahov s dodávateľmi služieb v zmluve, na základe ktorej odberatelia prijímajú služby od dodávateľov. Ako nevyhnutné sa javí správne upraviť najmä regresné nároky prípadne primerané efektívne zabezpečenie pre prípad vzniku povinnosti odberateľa zaplatiť sankciu z dôvodu konania dodávateľa v rozpore so zákonom.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15.5.2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu

[2] Dôvodová správa dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5627

[3] § 7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci