NOVÉ POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA V SÚVISLOSTI S PANDÉMIOU COVID-19

V súvislosti s nárastom počtu osôb pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19 vydal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) s účinnosťou k 1. septembru 2020 nasledujúce opatrenia:

• opatrenie OLP/6850/2020, ktorým Úrad nariaďuje všetkým osobám, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky od 1. septembra 2020 povinnosť podrobiť sa domácej izolácii a RT-PCR testovaniu na ochorenie COVID-19 (ďalej len „Opatrenie o domácej izolácii“);
• opatrenie OLP/6911/2020, ktorým Úrad nariaďuje zamestnávateľom povinnosť kontrolovať dodržanie povinnosti izolácie a testovania podľa bodu 1) vyššie svojimi zamestnancami (ďalej len „Opatrenie pre zamestnávateľov“).

Opatrenie o domácej izolácii je novým a úplným znením opatrenia vydaného v marci a v júli tohto roku, pričom pôvodné znenia boli následne niekoľkokrát upravované a dopĺňané. Vydaním nového opatrenia Úrad skompletizoval povinnosti osôb prichádzajúcich na územie Slovenskej republiky do jedného dokumentu. Opatrenie pre zamestnávateľov predstavuje nový typ opatrenia, ktorého účelom je zlepšenie plnenia povinnosti domácej izolácie a RT-PCR testovania po návrate zamestnancov zo zahraničia.

Doterajšie práva a povinnosti zamestnávateľov súvisiace s pandémiou COVID-19

Do účinnosti Opatrenia pre zamestnávateľov boli práva a povinnosti zamestnávateľa stanovené najmä v zákonníku práce[1] a v zákone o podpore, ochrane a rozvoji verejného zdravia[2].

Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia zakladá právomoc Úradu vydávať opatrenia, ktorými obmedzuje činnosti fyzických a aj právnických osôb[3].

Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spolu s vytvorením vhodných pracovných podmienok tvoria základné zásady zákonníka práce, čomu zodpovedajú jednak práva zamestnanca a zároveň povinnosti zamestnávateľa[4]. Za účelom zjednodušenia prispôsobenia pracovného prostredia novým podmienkam počas pandémie COVID-19 prijala Národná rada Slovenskej republiky novelu zákonníka práce, ktorou bol do zákona vložený §250b o osobitných ustanoveniach v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky vyhlásila dňa 11. marca 2020 mimoriadnu situáciu, zamestnávateľom vzniklo právo nariadiť zamestnancom výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje. Podľa § 250b ods. 2 písm. b) sú aj zamestnanci oprávnení vykonávať prácu zo svojej domácnosti, pokiaľ to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.

Na pracoviskách v interiéri budov sa aplikuje aj aktuálne platné opatrenie OLP/5453/2020, ktoré zakazuje všetkým osobám pohybovať sa v priestoroch interiérov bez prekrytia horných dýchacích ciest (nos, ústa) ako je napríklad rúško, šál alebo šatka. V súvislosti s pracovným priestorom je vhodné podotknúť, že tento zákaz sa nevzťahuje na zamestnancov vykonávajúcich prácu v spoločnom pracovnom priestore, ak sú od seba, alebo od iných osôb vzdialení minimálne 2 metre, alebo pre zamestnanca, ktorý sa nachádza na pracovisku sám. Pri práci v exteriéri je prekrytie horných dýchacích ciest odporúčané.

Opatrenie pre zamestnávateľov

Novým opatrením vznikla zamestnávateľom povinnosť kontrolovať splnenie povinností zamestnancov podrobiť sa domácej izolácii a testovaniu prostredníctvom RT-PCR testu po návrate zo zahraničia v zmysle Opatrenia o domácej izolácii.

Táto povinnosť platí nielen pre osoby v zamestnaneckom pomere, ale aj pre iné obdobné pomery vrátane štátnozamestnaneckého pomeru a vzťahu s fyzickými osobami vykonávajúcimi živnosť (t. j. SZČO). Všetky povinnosti uvedené v tomto článku týkajúce sa zamestnanca sa preto v rovnakom rozsahu aplikujú aj na osoby vykonávajúce prácu mimo pracovného pomeru a fyzické osoby –živnostníkov.

Pokiaľ zamestnávateľ neuplatní jednu z nižšie uvedených výnimiek, podľa Opatrenia pre zamestnávateľov je povinný vyžiadať od každého zamestnanca predloženie negatívneho výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19[5] a potvrdenie o absolvovaní domácej izolácie, pokiaľ o danom zamestnancovi má vedomosť alebo odôvodnené podozrenie, že bol počas posledných 14 dní v zahraničí.

Za odôvodnené podozrenie sa považuje situácia ako napr. nástup nového zamestnanca do zamestnania, dni pracovného voľna zamestnanca alebo služobná cesta zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný vyvinúť všetku náležitú snahu aby zistil, či daný zamestnanec bol v danom období v zahraničí.

Zamestnávateľ nie je povinný vyžadovať preukázanie negatívneho výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 v nasledujúcich prípadoch:

• Zamestnanec počas 14 dní pred návratom na pracovisko navštívil výlučne len krajiny uvedené v zozname bezpečných krajín, resp. v zahraničí v tomto období nebol;
• Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia pred viac ako 10 dňami a vie túto skutočnosť preukázať potvrdením o prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky;
• Zamestnávateľ nemá vedomosť o tom, že zamestnanec bol počas predchádzajúcich 14 dní v krajine neuvedenej v zozname bezpečných krajín;
• Na zamestnanca sa vzhľadom na jeho pracovnú činnosť alebo pobyt vzťahuje výnimka stanovená v Opatrení o domácej izolácii.

Dôsledky neplnenia povinností

V prípade, ak sa zamestnanec odmietne preukázať negatívnym výsledkom  RT-PCR testu a nespadá pod vyššie uvedenú výnimku, zamestnávateľ je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva a odoprieť zamestnancovi vstup do všetkých priestorov pracoviska.

Ak si zamestnávateľ nesplní svoje povinnosti v zmysle Opatrenia pre zamestnávateľov, dopúšťa sa správneho deliktu za ktorý mu hrozí pokuta vo výške do 20.000 EUR[6].

Zamestnanec, ktorý poruší pravidlá stanovené opatrením Úradu sa dopúšťa priestupku  pohľadu správneho práva priestupku, za ktorý mu hrozí pokuta až do výšky 1659 EUR[7] a z pohľadu pracovného práva je nesplnenie pokynu zamestnávateľa k opusteniu priestorov pracoviska považované za porušenia pracovnej disciplíny, čo v závislosti od intenzity daného konania môže viesť až k skončeniu pracovného pomeru.[8]

Záver

Je otázne, do akej miery môže zamestnávateľ reálne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z Opatrenia pre zamestnávateľov, nakoľko aktuálne právne predpisy neukladajú zamestnancom povinnosť oznamovať zamestnávateľom svoj program mimo pracovnej doby, resp. počas dovolenky. Pojem odôvodneného podozrenia je len taxatívne definovaný v odôvodnení Opatrenia pre zamestnávateľov, pričom je otázne do akej miery (a či vôbec) môže zamestnávateľ zasahovať do práva zamestnanca na súkromie, ktorého základy sú priamo v Ústave Slovenskej republiky. Z pohľadu zamestnávateľa je prakticky nemožné preveriť splnenie domácej izolácie zamestnancom, nakoľko jediné oficiálne potvrdenie, ktorým zamestnanec bude disponovať, je potvrdenie o prekročení štátnej hranice, čo potvrdí len zotrvanie v rámci štátu, nie v rámci domácnosti.

Taktiež je otázne, ako môže Úrad preverovať plnenie týchto povinností zamestnávateľom a akým spôsobom môže preukázať zamestnávateľovi, že nevyvinul všetku náležitú snahu o zistenie skutočností týkajúcich sa voľnočasových aktivít svojich zamestnancov.

Tvorba právnych predpisov počas mimoriadnych situácii si spravidla vyžaduje urýchlenie legislatívnych procesov čo zvyšuje šancu na vytvorenie nedokonalých právnych noriem s problematickou aplikáciou na konkrétne prípady. Je ťažké povedať, či v takýchto extrémne netradičných situáciách nesie väčšie riziko nepresná právna úprava, alebo skôr neexistencia akejkoľvek úpravy.

Napriek určitým nejasnostiam v texte Opatrenia pre zamestnávateľov je jeho základný účel pomerne jednoznačný, a to zmiernenie šírenia pandémie ochorenia COVID-19. Tak ako to potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, popri gramatickom výklade zákonných ustanovení majú štátne orgány sledovať aj zmysel a účel zákona[9]. Nakoľko pandémia má značné ekonomické, sociálne a zdravotné dôsledky, je v záujme každej dotknutej osoby poskytnúť aspoň minimálne množstvo informácii a plniť povinnosti stanovené v opatreniach Úradu, a to aj bez zbytočného formalizmu príslušných štátnych úradov.

Zoznam bezpečných krajín[10]:

Austrálske spoločenstvo

Cyperská republika

Česká republika

Čínska ľudová republika

Dánske kráľovstvo

Estónska republika

Fínska republika

Grécka republika

Írska republika

Island

Japonsko

Kórejská republika

Lichtenštajnské kniežatstvo

Litovská republika

Lotyšská republika

Maďarsko

Monako

Nemecká spolková republika

Nórske kráľovstvo

Nový Zéland

Poľská republika

Rakúska republika

Slovinská republika

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Švajčiarska konfederácia

Talianska republika

[1] Zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“)

[2] Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“)

[3] Podľa ustanovenia § 48 ods. 4 písm. c), d) a e) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

[4] Podľa čl. 3, čl. 8, § 146 a nasl. zákonníka práce

[5] RT-PCR test musí byť vykonaný v laboratóriu na území Slovenskej republiky.

[6] Podľa ustanovenia § 57 ods. 41 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

[7] Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

[8] Podľa ustanovení § 81 písm. a) a § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce

[9] Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 1. júla 2008

[10] Zoznam bezpečných krajín je prílohou Opatrenia o domácej izolácii a je platný ku dňu publikácie tohto článku