NOVELA ZÁKONA O KONKURZE A REŠTRUKTURALIZÁCII

Dňa 1.3.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZoKR“). Predmetná novela zákona priniesla viaceré zmeny týkajúce sa konkurzu a reštrukturalizácie. Najvýznamnejšie zmeny však priniesla do inštitútu oddlženia fyzických osôb podľa štvrtej časti ZoKR. Oddlženie sa stalo pre dlžníkov – fyzické osoby dostupnejšie, a zároveň dlžník – fyzická osoba získal ochranu pred stratou bývania zavedením nového inštitútu – tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. V rámci reštrukturalizácie boli prijaté viaceré opatrenia s cieľom zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám, ako napríklad náhodný výber správcov. Zmeny sa dotkli aj reštrukturalizačného plánu, od ktorého schválenia alebo zamietnutia závisí ďalší osud dlžníka. Najvýznamnejšou zmenou v rámci konkurzu je skutočnosť, že dlžníkovi – fyzickej osobe sa odňala možnosť vyhlásiť konkurz mimo oddlženia.

Zmena definície úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti

Do prijatia vyššie uvedenej novely bola za platobne neschopnú považovaná osoba, ktorá nebola schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Táto definícia ostala nezmenená v prípade právnickej osoby. Úpravy sa dotkli definície úpadku pre fyzické osoby, ktorá je po novom považovaná za platobne neschopnú, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Dôvodom bola skutočnosť, že doba 30 dní sa považovala za veľmi krátku s prihliadnutím na možnosť dostať sa do prechodnej platobnej neschopnosti, napr. v dôsledku prechodného zhoršenia zdravotného stavu

Zmeny v rámci oddlženia

V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený už v roku 2006 zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Aj napriek 11-ročnej existencii tohto inštitútu, počet podaných návrhov na oddlženie nedosiahol očakávané úrovne, ktoré by boli porovnateľné s okolitými krajinami. Jedným z dôvodov bola finančná nedostupnosť oddlženia – dlžník bol povinný vopred zložiť 663,88 EUR ako preddavok na odmenu predbežného správcu a jeho majetok nesmel mať nižšiu hodnotu ako 1 659,70 EUR. Ďalším dôvodom bola neúmerná dĺžka celého procesu oddlženia. Ak totiž chcel dlžník podať žiadosť o oddlženie, musel najskôr prejsť konkurzom, a až následne o jeho oddlžení rozhodoval súd. Konkurzné konanie však v praxi nebolo možné spravidla ukončiť skôr, ako za jeden rok.

Uvedené nedostatky boli zmenené predmetnou novelou. Náklady na proces oddlženia sa znížili – v súčasnosti je dlžník povinný zložiť preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu vo výške 500 EUR. Navyše, ak nedisponuje potrebnou sumou, hodnotu preddavku mu môže návratne poskytnúť Centrum právnej pomoci. Ďalšie opatrenie na zníženie nákladov konania spočíva v činnosti správcu. Správca v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára vykoná len základné šetrenie pomerov dlžníka, a ak má niektorý z veriteľov záujem o rozsiahlejšie šetrenie, musí zložiť zálohu na trovy nákladov s tým spojených.

Doba na zavŕšenie procesu oddlženia by sa mala taktiež významne skrátiť. Aplikáciou novej právnej úpravy sa predpokladá, že oddlženie sa dosiahne za niekoľko týždňov, maximálne mesiacov.

Predpoklady na vstup dlžníka do procesu oddlženia

V súčasnosti závisí vstup dlžníka – fyzickej osoby do procesu oddlženia od splnenia viacerých predpokladov. Dlžník sa môže uchádzať o oddlženie len v prípade jeho platobnej neschopnosti, ktorá sa predpokladá. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá môže byť vyvrátená na začiatku konania samotným súdom (ex ante kontrola) alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa (ex post kontrola). Súd však bude skúmať tvrdenú platobnú neschopnosť dlžníka v rámci ex ante kontroly len vtedy, ak existujú dôvodné pochybnosti o jej pravdivosti.

Dlžník sa môže domáhať oddlženia aj v prípade, ak je na jeho majetok vedená exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie (najmä daňové exekučné konanie).

V záujme zabrániť zneužitiu oddlženia bolo zavedené časové obmedzenie, na základe ktorého sa možno domáhať oddlženia najskôr po uplynutí desiatich rokov od posledného oddlženia. Dlžník si preto musí rozumne uvážiť, kedy svoje právo zbaviť sa dlhov využije.

Spôsoby uspokojenia pohľadávok

Dlžník má pri oddlžení na výber dve alternatívy uspokojenia svojich veriteľov, a to buď konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Konkurz je vhodnejší pre dlžníkov, ktorí sú prakticky nemajetní s nízkymi príjmami, nakoľko konkurzu podlieha celý majetok dlžníka, ktorý mu patril ku dňu jeho vyhlásenia. Jedinou podmienkou je skutočnosť, aby majetok dlžníka pokrýval náklady konkurzu, inak súd konkurzné konanie zastaví.

Splátkový kalendár by mal vyhovovať majetnejším dlžníkom s vyššími príjmami. Pohľadávky veriteľov sú uspokojované pravidelnými splátkami a na majetok dlžníka nie je v celom rozsahu siahnuté. Splátkový kalendár však musí spĺňať niekoľko požiadaviek.

Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a ním vyživovaných osôb. Ďalej sa vyžaduje, aby bol splátkový kalendár zostavený tak, že pohľadávka každého z nezabezpečených veriteľov bude uspokojená minimálne v rozsahu 30 % a doba splácania nepresiahne 5 rokov. Navyše, zo splátkového kalendára musí vyplývať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v konkurze. Ak pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár, súd konanie zastaví a dlžník má možnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom

V konkurze alebo splátkovým kalendárom budú uspokojené len pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred poskytnutím ochrany pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“). Výnimočne sú uspokojené aj pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti. Ide o pohľadávky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikli pohľadávky voči dlžníkovi z dôvodu, že za neho splnili záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom. Taktiež sem patria aj pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú pred vyhlásením konkurzu.

Pohľadávky vylúčené z uspokojenia

Za účelom zabezpečenia rovnakého postavenia veriteľov pri uspokojovaní pohľadávok boli niektoré nároky vylúčené z uspokojenia. Cieľom tohto opatrenia je dosiahnuť, aby bola prioritne uspokojená istina pohľadávok. Z toho dôvodu sa v prípade oddlženia voči dlžníkovi nevymáha:

• príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom;
• príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni;
• zmenkové nároky;
• zmluvné pokuty a iné sankcie uložené za porušenie povinnosti pred rozhodujúcim dňom;
• spriaznené pohľadávky;
• trovy účastníkov konania vzniknuté v súvislosti s oddlžením.

Rozhodnutie o oddlžení a jeho následky

O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom stávajú nevymáhateľné bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené. Existuje však kategória nárokov, ktoré aj napriek oddlženiu zostávajú veriteľovi zachované, tzv. nedotknuteľné pohľadávky. Medzi tie zákon zaraďuje pohľadávky z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, zabezpečené pohľadávky, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky dieťaťa na výživné, pracovnoprávne nároky, peňažné tresty podľa Trestného zákona a nepeňažné pohľadávky. Nedotknuteľné pohľadávky je tak možné uplatniť v konkurze prihláškou.

Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením sa môže domáhať zrušenia oddlženia dlžníka, ak preukáže nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení. Návrh na zrušenie oddlženia má právo podať veriteľ voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči veriteľom neúčinné a dosiaľ neuspokojené pohľadávky sa obnovujú.

Poctivý zámer je v ZoKR vymedzený demonštratívnym výpočtom prípadov poctivého, resp. nepoctivého zámeru dlžníka. Súd poctivý zámer neposudzuje len mechanicky, ale v každom jednotlivom prípade skúma, či sú splnené podmienky na prísnejšie alebo miernejšie posudzovanie poctivého zámeru. Prísnejšie prihliada na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí resp. pôsobil v orgánoch právnickej osoby. Miernejšie je posudzovaný dlžník, ktorý napr. dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

Odporovateľné právne úkony

Ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka v úmysle ukrátiť veriteľa, právo veriteľa odporovať takémuto úkonu zostáva zachované aj po oddlžení. Odporovacie právo sa uplatňuje voči osobe, ktorá mala z úkonu dlžníka prospech. Splnenie podmienok pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu sa skutkovo môže prekrývať s nepoctivým zámerom dlžníka, preto má veriteľ popri odporovateľnosti k dispozícii aj žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

Povinné zastúpenie dlžníka

Zákonodarca ustanovil povinné zastúpenie dlžníka za účelom zefektívnenia konania o návrhoch na vyhlásenie konkurzu resp. na určenie splátkového kalendára. Dlžník musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným centrom od momentu podania návrhu až do ustanovenia správcu. Výnimkou z povinného zastúpenia je prípad, ak má dlžník ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo.

Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka

V záujme ochrany dlžníkov pred stratou obydlia zaviedol zákonodarca koncept nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Okrem majetku dlžníka nepodliehajúcim exekúcii[1] je tak z konkurzu vylúčená suma zodpovedajúca nepostihnuteľnej hodnote obydlia vo výške 10 000 EUR[2].

Obydlím sa rozumie obývateľná vec, ktorú dlžník ako svoje obydlie v návrhu označil. Zvyčajne pôjde o nehnuteľnosť, avšak nie je vylúčené, aby za obydlie bola považovaná aj hnuteľná vec, ako napr. obytný príves. V prípade, že obydlie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, každému z manželov patrí rovnaká nepostihnuteľná hodnota – tento nárok sa totiž viaže na osobu dlžníka, a nie na vec ako takú.

Zmeny v rámci konkurzu

Novela priniesla zmeny v aktívnej procesnej legitimácii – v podávaní návrhov na vyhlásenie konkurzu ako samostatného konania. Dlžník – fyzická osoba môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok výlučne v rámci oddlženia podľa štvrtej časti ZoKR. Veriteľ však bude naďalej oprávnený iniciovať samostatné konkurzné konanie podľa druhej časti ZoKR na majetok fyzickej osoby, ak je táto podnikateľom.

Novela rieši aj prípadnú konkurenciu návrhov na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby – podnikateľa, kde sa preferuje návrh na vyhlásenie konkurzu podaného v rámci oddlženia. Ak je počas prebiehajúceho konkurzného konania podaný návrh na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti ZoKR (oddlženie), samostatné konkurzné konanie sa preruší. V konkurznom konaní by sa pokračovalo len vtedy, ak by súd návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu podaného v rámci oddlženia nevyhovel.

Predmetom novej úpravy je aj vzťah konkurzného konania a konania o dedičstve, ak dlžník zomrie počas konkurzu. Keďže je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, je zjavné, že ide o predlžené dedičstvo. Likvidáciu dedičstva v dedičskom konaní tak nie je potrebné nariaďovať, pretože konkurz je v prípade smrti dlžníka konaním o likvidácii predlženého dedičstva. Z tohto dôvodu konanie o dedičstve po dlžníkovi nemôže byť skončené skôr ako konkurzné konanie. Predmetom konania o dedičstve je následne majetok, ktorý zostal po skončení konkurzu.

Zmeny v rámci reštrukturalizácie

Významnou zmenou oproti doterajšej právnej úprave je skutočnosť, že dlžník už nemá možnosť vybrať si správcu, ktorý koná za neho v reštrukturalizačnom konaní. Správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti.

V záujme predchádzania vyhýbaniu sa konkurzom bola zavedená požiadavka týkajúca sa vyhotovenia reštrukturalizačného plánu. Musí byť vypracovaný tak, aby uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov bolo aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

Novelou boli rozšírené možnosti súdu zamietnuť reštrukturalizačný plán o ďalšie 2 dôvody. Jedným z nových dôvodov na zamietnutie reštrukturalizačného plánu je prípad, ak z neho nie je zrejmé, že miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok bude vyššia ako 50 %. Druhým dôvodom je prípad, ak doba, počas ktorej sa majú podľa plánu uspokojovať pohľadávky, presahuje 5 rokov. Zároveň však zákon pripúšťa výnimku z týchto obmedzení. V obidvoch prípadoch súd schváli aj reštrukturalizačný plán s nižšou mierou uspokojenia alebo s dlhším časom potrebným na uspokojenie veriteľa, ak s tým vysloví súhlas dotknutý veriteľ.

[1] Ust. § 114 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

[2] Nariadenie vlády č. 45/2017 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii