NOVÝ ZÁKON O MIESTNOM POPLATKU ZA ROZVOJ

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 20. novembra 2015 zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorý nadobudne účinnosť ku dňu 1. novembra 2016.

Zmyslom poplatku za rozvoj (ďalej len „poplatok“) ako finančného nástroja, je podľa jeho predkladateľov najmä zavedenie pravidiel pri prispievaní na rozvoj sociálnej a technickej infraštruktúry obce. Podobné poplatky už dlhšiu dobu fungujú vo väčšine svetových miest, pričom myšlienku aplikovania tohto poplatku za rozvoj priniesol na Slovensko architekt a spoluzakladateľ Inštitútu urbánneho rozvoja, Ing. arch. Drahan Petrovič.

Podľa dôvodovej správy má tento poplatok plniť tri funkcie, a to:

1. príjmovú – poplatok bude vlastným príjmom obce, a jeho výška bude ustanovená všeobecne záväzným nariadením obce v rámci zákonného rozpätia,
2. rozvojovú – v miestach, kde na základe stavebného rozvoja dôjde k potrebe vybudovať sociálnu a technickú infraštruktúru bude tento poplatok jedným zo zdrojov financovania tejto infraštruktúry,
3. protikorupčnú – zákonodarca si od tohto poplatku sľubuje vylúčenie, resp. obmedzenie ochoty zúčastnených strán „dohodnúť sa“ na rôznych plneniach, ktoré súvisia, alebo aj nesúvisia s výstavbou v obci a stanoviť jasné pravidlá, z ktorých sa budú dať predvídať náklady stavebníka.

Zavedenie poplatku obcou je fakultatívne, pričom ak sa tak obec rozhodne, musí poplatok zaviesť formou všeobecne záväzného nariadenia v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Obec taktiež nemusí zaviesť poplatok na celom svojom území – všeobecne záväzné nariadenie môže ustanoviť, že sa poplatok zavádza len v jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území, prípadne môže určiť rôzne výšky poplatkov v jednotlivých katastrálnych územiach alebo častiach obce.

Podľa ustanovenia § 3 zákona, predmetom poplatku je pozemná stavba na území obce, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie v súlade s ustanoveniami §§ 66-70 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Obsahom ustanovenia § 3 ods. 2 zákona je negatívne vymedzenie predmetu poplatku.

Predmetom poplatku za rozvoj nie je:

1. odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby,
2. drobné stavby, nadstavby a prístavby s výmerou podlahovej plochy do 25 m²,
3. stavby rodinných domov s výmerou podlahovej plochy do 150 m².

Ďalej sú vylúčené aj stavby sociálneho bývania alebo slúžiace na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (detské domovy), vstavané garáže a parkovacie státia v rámci existujúcej stavby, zdravotnícke zariadenia, stavby slúžiace materským, základným, stredným a verejným vysokým školám, zariadenia sociálnych služieb, stavby slúžiace na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, stavby slúžiace na obranu štátu, a nakoniec aj múzeá, galérie, knižnice a kultúrne strediská.

Vylúčenie stavieb rodinných domov s výmerou podlahovej plochy do 150 m² je podľa jedného z predkladateľov, Igora Chomu, sociálnym prvkom, nakoľko investície do rodinných domov bývajú vyššie ako do bytov. Automaticky je tým však do veľkej miery vylúčená podpora výstavby infraštruktúry v rýchlo sa rozvíjajúcich satelitoch veľkých miest, najmä v okolí Bratislavy, ktoré sú oveľa náročnejšie na výstavbu rozsiahlej siete chodníkov, ciest, verejného osvetlenia, školských zariadení a pod. Naopak, z predmetu poplatku nie je vylúčená výstavba bytového domu v centre mesta, kde infraštruktúra vo veľkej väčšine prípadov už existuje, a nie je ju nutné budovať od základu.

Pôvodné znenie návrhu zákona počítalo v ustanovení § 3 ods. 2 písm. b) s vylúčením aj prestavieb, prístavieb alebo iných stavebných úprav, ktoré nemenia funkčné využívanie stavieb alebo spôsob užívania. Zákonodarca však z nejakého dôvodu, pravdepodobne v dôsledku legislatívno-technickej chyby pri rýchlom schvaľovaní návrhu zákona, úplne vypustil toto ustanovenie zo schváleného znenia. Súčasné platné znenie tak môže neprimerane finančne zaťažiť napríklad vlastníkov bytov, ktorí požiadajú o stavebné povolenie na zateplenie bytového domu. Je tiež proti celkovému ratio legis, aby boli poplatkom zaťažené už existujúce stavby, nakoľko tie nepredstavujú novú záťaž pre sociálnu alebo technickú infraštruktúru územia. Z uvedeného dôvodu očakávame v krátkom časovom horizonte novelizáciu zákona, ktorou bude toto ustanovenie do zákona doplnené.

Zákon v jeho platnom znení navyše neumožňuje stavebníkom započítať si vynútené investície do infraštruktúry obce voči tomuto poplatku.

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti

Poplatková povinnosť vznikne dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Súčasne so zánikom jeho platnosti zanikne aj poplatková povinnosť, ak stavebník nezačal stavbu realizovať. V prípade viacúčelových stavieb je poplatník v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona povinný najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti oznámiť výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby podľa príslušného využitia časti stavby. Zákonodarca tým chce zamedziť spoplatneniu aj tej časti stavby, ktorá by inak bola vylúčená z predmetu poplatku v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona, alebo ktorá by mala ustanovenú inú sadzbu poplatku podľa všeobecne záväzného nariadenia obce vzhľadom na svoje využitie.

Poplatník

Poplatníkom v zmysle ustanovenia § 5 zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané stavebné povolenie ako stavebníkovi. Zákon taktiež výslovne ustanovuje, že poplatníkom nie je obec, samosprávny kraj a ani štát, nakoľko by bolo nezmyselné, aby obec samu seba administratívne zaťažovala presúvaním peňazí z jednej položky rozpočtu do inej položky.

Odseky 4 a 5 tohto ustanovenia určujú podrobnosti postupu, ak je stavebníkov viacero. V takom prípade je každý z nich poplatníkom v rovnakom pomere (resp. podľa podielu na stavbe), ak sa nedohodnú inak, avšak môžu si spomedzi seba dohodou vybrať jedného zástupcu, ktorý poplatok uhradí v plnej výške. Ostatní poplatníci ručia za poplatok v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť je potrebné písomne oznámiť obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti. Ak sú stavebníkmi manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú poplatníkmi obaja, pričom za poplatok ručia spoločne a nerozdielne.

Sadzba poplatku

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 je výška sadzby poplatku stanovená v intervale od 10,- do 35,- EUR za každý, aj začatý meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Obecné zastupiteľstvo môže stanoviť poplatok v rámci tohto intervalu, prípadne v rôznych výškach pre jednotlivé časti obce alebo katastrálne územia obce, alebo pre rôzne druhy stavieb v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona.

Obec môže poplatok ustanoviť, alebo jeho sadzbu zmeniť všeobecne záväzným nariadením vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Vzhľadom na účinnosť zákona od 1. novembra 2016 tak môžeme očakávať povinnosť platiť poplatok za rozvoj v rôznych obciach a mestách až od januára budúceho roka.

„Podľa ustanovenia § 8 zákona sa výška poplatku vypočíta ako súčin podlahovej plochy nadzemnej časti stavby v metroch štvorcových so sadzbou poplatku ustanovenou všeobecne záväzným nariadením obce. Za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v tejto nadzemnej časti, pričom pre určenie výmery sa použijú údaje z projektovej dokumentácie, na základe ktorej obec vydala stavebné povolenie.“

Vyrubenie poplatku

Poplatok obec vyrubuje rozhodnutím, ktorému predchádza poplatkové konanie, spravujúce sa zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jedná sa teda o osobitný druh správneho konania. Takto vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Poplatník taktiež môže požiadať o možnosť splatiť poplatok v splátkach.

V prípade ak zanikne právoplatnosť stavebného povolenia, stavebník môže do 60 dní odo dňa jeho zániku oznámiť zánik poplatkovej povinnosti, ak tak neurobí, nárok na vrátenie poplatku zaniká v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona. Ak stavebník (poplatník) oznámi obci zánik poplatkovej povinnosti, obec vydá rozhodnutie o vrátení poplatku, a následne má ďalších 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na vrátenie poplatku.

Použitie poplatku a jeho správa

V zmysle § 11 ods. 1 zákona je poplatok príjmom rozpočtu obce. Zákon taktiež stanovuje obmedzenie použitia výnosov z poplatku, ktoré je možné použiť na úhradu nákladov súvisiacich s výstavbou technickej a sociálnej infraštruktúry, a to: a) zariadenia starostlivosti o deti, b) zariadenia poskytujúce sociálne, kultúrne a športové služby, c) stavby sociálneho bývania, d) školské zariadenia a zariadenia praktickej výučby, e) zdravotnícke zariadenia, f) verejne prístupné parky a úpravy verejnej zelene, g) miestne komunikácie, parkovacie plochy a technickú infraštruktúru.

Vzhľadom na to, že poplatok je príjmom rozpočtu obce, tá vykonáva aj jeho správu. Zákon neumožňuje poveriť správou poplatku akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu.

Zákon neukladá obciam povinnosť viesť poplatok na osobitnom účte, ani neustanovuje žiadny kontrolný mechanizmus jeho použitia v súlade s § 11 ods. 2 zákona. Obec taktiež nemusí poplatok použiť v tej istej časti obce, v ktorej ho vybrala. V praxi tak môže dochádzať napríklad k tomu, že obec vyberie poplatok za výstavbu bytových domov v jednej časti obce, a za výnos nechá postaviť cestu v inej časti obce, čím efektívne zmarí prvotný účel vyberania tohto poplatku, ktorým je pokryť náklady na rozvoj infraštruktúry v tej časti obce, v ktorej sa stavia.

Poplatok za rozvoj v Bratislave

Podľa pripravovaného znenia Bratislavskej deklarácie primátora Iva Nesrovnala, jedným z plánov na zlepšenie financovania mesta je zavedenie poplatku za rozvoj[1]. V súčasnosti však nie je známe, kto bude poplatok spravovať (či hlavné mesto na celom území, alebo mestské časti na svojich územiach), výška poplatku, či rozdelenie sadzby poplatku podľa jednotlivých častí mesta.

[1] http://www.bratislava.sk/primator-nesrovnal-pripravuje-bratislavsku-deklaraciu/d-11048340

(prevzaté dňa 02.02.2016)