OCHRANA SPOTREBITEĽA V ZMENKOVÝCH SPOROCH – NOVELA OBČIANSKEHO SÚDNEHO PORIADKU

Dňa 15. decembra 2015 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený zákon č. 438/2015 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorý novelizuje viaceré právne predpisy, konkrétne:

1. zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),
2. zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v platnom znení (ďalej len „zmenkový zákon“),
3. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
4. zákon č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov,
5. zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“),
6. zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a
7. zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).

V prvej časti príspevku sa zameriame výlučne na najvýznamnejšie zmeny, ktoré táto novela priniesla do OSP. Najpodstatnejšie zmeny ostatných zákonov sú rozobraté v druhej časti príspevku. Novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 23. decembra 2015, s výnimkou článku VII (novela zákona o verejnom obstarávaní), ktorý nadobúda účinnosť 18. apríla 2016. Článok I (novela OSP) stráca účinnosť k 1. júlu 2016, kedy nadobudnú účinnosť nové kódexy civilného procesného práva.

Prvá časť – novelizácia OSP

 
Novela zavádza do OSP viaceré zmeny v súvislosti so žalobami týkajúcimi sa nárokov zo zmeniek a šekov, účelom ktorých je podľa dôvodovej správy zvýšenie ochrany spotrebiteľa v súdnych konaniach. Novela má zabrániť zneužívaniu inštitútu, akým je napr. zmenka, proti spotrebiteľom, a zabezpečiť, aby nedochádzalo k vydávaniu rozsudkov potvrdzujúcich nároky veriteľov s príslušenstvom dosahujúcim výšku úžery (dôvodová správa príkladom uvádza výšku úroku viac ako 90 % p. a.).

Súdna prax bola v tejto oblasti vždy nejednoznačná, aj keď doterajšia právna úprava (vrátane legislatívy EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ) prikazovala súdom ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa. V prípade zmeniek a šekov tomu ale nie vždy tak bolo, súdy túto povinnosť mnohokrát prehliadli. Novela je taktiež reakciou na prejudiciálne konanie Európskej komisie C-328/14, ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a čl. 4 Smernice Rady 87/102/EH. V tomto konaní Komisia vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS nezakazuje použitie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách. Znenie jej článku 9 však výslovne prikazuje, aby v prípade ak členské štáty používanie zmeniek povolia, musia zároveň zabezpečiť „vhodnú ochranu spotrebiteľa“ v takýchto situáciách. Pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ je podľa názoru Komisie potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, čím je zahrnutá aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok, ako to vyplýva z legislatívy EÚ a z judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Tieto princípy v zmenkovom zákone nie sú výslovne upravené, avšak vyplývajú z iných predpisov (ako napr. zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). V dôsledku roztrieštenosti právnej úpravy v tejto oblasti mali súdy na predmetnú problematiku rôzne názory, mnohokrát priznali nároky zo zmeniek, ktoré pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv bez toho, aby akokoľvek prihliadali na ochranu spotrebiteľa a zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Z tohto dôvodu, dňa 20. októbra 2015 obchodnoprávne a občianskoprávne kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydali spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. O tomto stanovisku, ako aj o súdnej praxi pri uplatňovaní práv zo zmenky a o ochrane spotrebiteľa sme písali v Právnom bulletine č. 1/2016.

Nové náležitosti žaloby

Novelou boli do § 79 OSP zavedené odseky 3 až 5 upravujúce nové náležitosti žaloby, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanému – fyzickej osobe. Žalobca je v takomto prípade povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu preukazujúceho svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. Táto právna úprava v spojení s povinnosťou súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa je podľa zákonodarcu jediný spôsob, ako poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi. Ustanovenie § 79 OSP po novelizácii zároveň upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému – fyzickej osobe vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ak nie je dokázaný opak. Tieto ustanovenia sa taktiež použijú aj na uplatňovanie nárokov zo šeku.

Povinnosti súdu

Novelou bolo do § 114 ods. 2 OSP vložené ustanovenie upravujúce poučovaciu povinnosť súdu. V prípade, ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou voči žalovanému – fyzickej osobe, súd žalovaného poučí o možnosti uplatňovania námietok podľa ust. § 17 zmenkového zákona. V rovnakom prípade je súd podľa novelizovaného znenia ust. § 115 OSP vždy povinný nariadiť pojednávanie.

Ustanovenie § 17 zmenkového zákona taktiež prešlo novelizáciou, o ktorej sa podrobnejšie zmienime v druhej časti tohto príspevku.

Zrušenie zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu

V duchu koncepcie nových civilných procesných kódexov bolo z OSP vypustené ustanovenie § 175, ktoré upravovalo zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Tieto inštitúty mali byť zrušené až s účinnosťou Civilného sporového poriadku. Zákonodarca ale považoval za nutné tieto inštitúty zrušiť už skôr, bohužiaľ, dôvodová správa nám v tejto oblasti neprináša objasnenie dôvodov, ktoré k tomuto kroku zákonodarcu viedli.

Nový dôvod obnovy konania

V ustanovení § 228 ods. 1 OSP bolo novelou zavedené nové písmeno g), upravujúce ďalší dôvod na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku – obnovu konania, čím je umožnené preskúmať nároky zo zmeniek vzniknuté v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami. Podmienkou je, že v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená z toho dôvodu, že vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, a zároveň v konaní nebolo prihliadané na:

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi, prípadne so zákonom.

Toto ustanovenie súvisí aj s novelizáciu ustanovení § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, ktorú podrobnejšie rozoberáme v druhej časti príspevku.

Pokuta pre advokátov

Podľa doterajšej úpravy ustanovenia § 243b ods. 7 OSP mohol dovolací súd poukázať na svoje skoršie rozhodnutia v prípade, ak rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola viac ako päťkrát predmetom konania na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ak sa súd stotožní v celom rozsahu s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, môže na ne bez ďalšieho poukázať. Novelou bola do tohto ustanovenia doplnená druhá veta, podľa ktorej dovolací súd môže uložiť advokátovi zastupujúcemu dovolateľa pokutu do výšky 500,- EUR v prípade, ak súd dovolanie podľa prvej vety odmietne ako neprípustné alebo zamietne ako nedôvodné. Zároveň priznáva advokátovi postih voči dovolateľovi, ak dovolanie podal na jeho osobitný príkaz.

Toto ustanovenie bolo do novely vložené Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR, ktorý potrebu tejto úpravy odôvodnil neustále sa opakujúcim zneužívaním inštitútu dovolania v skutkovo a právne podobných veciach. Zároveň poukázal na obdobnú úpravu v už platnom § 452 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom „predsúva“ účinnosť tohto ustanovenia na skorší termín.

Prechodné ustanovenia novelizácie OSP

Novelou boli dotknuté aj intertemporálne ustanovenia OSP, podľa nového ustanovenia § 372y sa konania začaté predo dňom účinnosti novely (23. decembra 2015) dokončia už za použitia nových predpisov, s výnimkou nasledovných prípadov:

1. ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie;
2. ustanovenie o možnosti uloženia pokuty podľa § 243b ods. 7 druhá veta sa použije len na dovolania podané po účinnosti tohto zákona.

Druhá časť – novelizácia ostatných predpisov

 
Ostatným predpisom, ktoré boli dotknuté touto novelou sa budeme venovať v tejto časti príspevku.

Zmenkový zákon

Novelou bola do ustanovenia § 17 zmenkového zákona zavedená možnosť žalovaného zo zmenky, ktorého zaviazanosť vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, uplatňovať kauzálne námietky. Žalovaný tak vždy môže proti majiteľovi zmenky robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Doterajšie znenie § 17, ktoré sa po novelizácii označuje ako ods. 1, bolo doplnené o ods. 2, upravujúcom povinnosť súdu ex offo poučiť žalovaného aj o možnosti uplatňovania námietok podľa ods. 1. Zákonodarca tým nadviazal na novú úpravu v ustanovení § 114 ods. 2 OSP, spomenutú v prvej časti tohto príspevku. Táto povinnosť súdu, ako sme uviedli už vyššie, vyplýva z viacerých iných predpisov, ako napríklad zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, legislatívy EÚ a z judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Zmenkový zákon bol novelou rozšírený o ustanovenie § 3a, ktoré v súlade s osobitnými predpismi o ochrane spotrebiteľa expressis verbis upravuje neplatnosť niektorých zmenkových alebo šekových prejavov urobených v rozpore so zákazom použitia zmenky alebo šeku na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy.

Exekučný poriadok

Exekučný poriadok bol taktiež dotknutý novelizáciou v súvislosti so zvýšením ochrany spotrebiteľa. Ustanovenie § 39 bolo novelou doplnené o odsek 4, ktorý ukladá povinnosť oprávneného opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému – fyzickej osobe. Rovnakú povinnosť má oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Oprávnený taktiež k návrhu musí pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Účelom tohto ustanovenia je umožnenie súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnému, ktorý je spotrebiteľom. Právny nástupca remitenta má taktiež povinnosť preukazovať skutočnosti týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Oprávneným v intertemporálnych ustanoveniach Exekučného poriadku taktiež vznikla povinnosť doplniť už podané návrhy na vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa účinnosti novely v zmysle vyššie spomenutého § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, inak súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v stanovenej lehote, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po novelizácii upravuje osobitný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na výkon exekúcie v tom prípade, ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky použitej v rozpore s predpismi o ochrane spotrebiteľa.

Rovnakým spôsobom boli rozšírené dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1., ktoré bolo doplnené o písmeno m).

Obdobne ako v prípade OSP, aj podľa prechodných ustanovení Exekučného poriadku sa už začaté exekučné konania pred účinnosťou novely dokončia podľa nových predpisov.

Zákon o súdnych poplatkoch

Pozmeňovacím návrhom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR boli do § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vložené ustanovenia upravujúce minimálne sadzby za podanie odvolania alebo dovolania vo výške 5,- resp. 10,- EUR. V prípade ak zákon o súdnych poplatkoch ustanovuje osobitné sadzby za tieto podania, použije sa špeciálna úprava. Doplnené ustanovenie sa však nebude používať v prípade oslobodenia od súdnych poplatkov, či už podľa zákona o súdnych poplatkoch alebo podľa § 138 OSP.

Občiansky zákonník

Novelou bolo do OZ doplnené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. w), ktorým bol rozšírený zoznam neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Po novom sa za neprijateľnú podmienku považujú dojednania, predmetom ktorých je povinnosť spotrebiteľa poskytovať alebo poukazovať tretej osobe alebo v jej prospech akékoľvek plnenia súvisiace alebo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Podmienkou je, aby takéto dojednanie v prevažnej miere nesledovalo záujmy spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 OZ bolo doplnené o ods. 11, podľa ktorého dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou, ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi i bez takejto zmluvy, a bezodplatne. Najčastejšie sa jedná o služby poradenstva, vyberania splátok v domácnosti, osobitné spôsoby úhrady záväzkov a podobne. Tento zákaz vyplýval už aj z doterajších predpisov na ochranu spotrebiteľa, zákonodarca však mal snahu precizovať túto právnu úpravu v záujme zjednodušenia a zrýchlenia postihovania takéhoto konania. Vyššie uvedené ustanovenia nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia zákona (23. decembra 2015).

Zákon o spotrebiteľských úveroch

Pôvodné znenie novely upravovalo znenie zákona o spotrebiteľských úveroch len v jednom bode. Pozmeňovacím návrhom poslancov Národnej rady SR Róberta Madeja a Anny Vittekovej bolo do novely vložených ďalších 25 novelizačných bodov.

Zákaz poskytovania hotovostných spotrebiteľských úverov

Najkontroverznejším sa stalo znenie ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, podľa ktorej je spotrebiteľský úver možné poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresát je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa. Dôvodom tejto úpravy podľa predkladateľov je reakcia na protiprávne konanie veriteľov poskytujúcich spotrebiteľský úver v hotovosti aj napriek zákonnému zákazu podľa pôvodného znenia. V prípade poskytnutia spotrebiteľského úveru čo aj len čiastočne v hotovosti, považuje sa takýto úver za bezúročný a bez poplatkov.

V dôsledku možných aplikačných a interpretačných problémov tohto novelizačného ustanovenia bola novela vrátená prezidentom SR Andrejom Kiskom na opätovné rokovanie do Národnej rady SR. Pri striktnom výklade tohto ustanovenia by nebolo možné poskytovať spotrebiteľský úver na základe zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa § 15 zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, ani refinancovať iný úver.

Prezident SR tak navrhol doplnenie ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety o výnimku, ktorá vyníma z pôsobnosti tohto ustanovenia práve bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru, alebo refinancovanie iného úveru prostredníctvom spotrebiteľského úveru. Novela bola v tomto znení schválená Národnou radou SR.

Informačné povinnosti

Novela taktiež preformulovala ustanovenie § 3 ods. 2, ktoré v súčasnom znení ukladá poskytovateľovi spotrebiteľského úveru povinnosť zrozumiteľne, stručne a zreteľne uviesť v reklame na spotrebiteľský úver aj informáciu, že podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru je uzavretie poistnej zmluvy súvisiacej s týmto záväzkom, v prípade ak náklady súvisiace s touto poistnou zmluvou nemožno určiť vopred. Toto ustanovenie nadväzuje na zákaz dojednávať doplnkové služby a príkaz, aby všetky služby (plnenia) boli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a zarátané v odplate započítanej v RPMN. O povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu musí byť spotrebiteľ informovaný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle dikcie nového ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Zákaz vzájomne závislých zmlúv

Ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch bolo novelou doplnené o odseky 12 až 14, podľa ktorých všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru, alebo s ním súvisia, sa musia uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V ďalších odsekoch sa ustanovuje zákaz pre veriteľa, aby sám, prípadne prostredníctvom tretej osoby ponúkal, vyžadoval, dojednával, uzavieral alebo sprostredkoval uzavretie vzájomne závislej zmluvy, súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podmienkou je, aby predmetom takejto vzájomne závislej zmluvy bolo najmä plnenie, aj len čiastočné, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Tento zákaz sa nevzťahuje na poistné zmluvy a zmluvy o zabezpečení záväzku (ručením, zrážkami zo mzdy), ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia. Pre tento účel sa všetky plnenia poskytnuté spotrebiteľom súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom, prípadne treťou osobou, považujú za plnenia veriteľovi. Zákonodarca týmto ustanovením chce zamedziť obchádzaniu zákona v tých prípadoch, keď veritelia vyberajú plnenia od spotrebiteľov nad rámec povolenej odplaty prostredníctvom tretích osôb. Touto úpravou nie je dotknutá protiprávnosť ani postihovanie doterajších nekalých praktík.

Novelou boli rozšírené dôvody, pre ktoré sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie § 11 ods. 1 bolo doplnené o písmená f) a g), podľa ktorých sa spotrebiteľský úver bude považovať za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak veriteľ poruší zákaz poskytovať úver bezhotovostne, alebo ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekročí najvyššiu povolenú výšku odplaty stanovenú podľa ustanovení § 1 a § 1a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

V dôsledku transpozície smernice 2008/48/ES bolo spresnené ustanovenie pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov obsiahnuté v § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Výslovne sa za náklady spotrebiteľa podľa nového znenia považujú akékoľvek a všetky plnenia spotrebiteľa nad rámec istiny voči veriteľovi alebo tretím osobám súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Výnimkou sú sankcie za omeškanie, ktoré sa do celkových nákladov nezarátavajú, a tiež aj skutočné náklady na strane predávajúceho súvisiace s kúpou tovaru alebo uskutočnením služby.

Nové náležitosti žiadosti o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery

Ustanovenia § 20a zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúce prílohy žiadosti o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery boli novelou rozšírené o ďalšiu podmienku v ods. 3 písm. r) tohto ustanovenia. Po najnovšom je potrebnou prílohou aj rozhodnutie súdu podľa § 53a OZ (rozhodnutie súdu o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú), ak takéto bolo proti žiadateľovi vydané. Touto zmenou chce zákonodarca docieliť, aby subjekty nedostávali povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, ak už v čase podania žiadosti porušovali predpisy na ochranu spotrebiteľa, najmä ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Rovnaké ustanovenie sa dostalo aj do § 20b ods. 5 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, upravujúcom prílohy k žiadosti o vydanie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery pre žiadateľa, ktorý je fyzickou osobou.

Do § 20a ods. 14 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý definuje termín „dôveryhodná osoba“, bolo novelou pridané písmeno f). Podľa tohto ustanovenia sa za dôveryhodnú osobu nepovažuje osoba, ktorá pôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorý porušil v posledných piatich rokoch povinnosti podľa ustanovenia § 53a OZ.

Nanovo bola koncipovaná právna úprava prechádzania práv zo spotrebiteľských úverov podľa ustanovenia § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle výraznejšej reštrikcie s výnimkou prípadov podľa osobitných predpisov. Doposiaľ sa pri prechode alebo postúpení práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupovalo podľa príslušných ustanovení OZ. Podľa novej úpravy ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu, okrem výnimiek taxatívne uvedených v písm. a) a b) tohto ustanovenia, kde by takéto obmedzenie bolo nežiaduce. Jedná sa o situácie prevodu alebo prechodu pohľadávky z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľské úvery na veriteľa, ktorý je taktiež oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery, a to buď podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Taktiež sa obmedzenia ods. 1 tohto ustanovenia nevzťahujú na situácie, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa ods. 2 ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch sú z pôsobnosti ods. 1 vyňaté aj prípady, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu (zákon č. 371/2014 Z. z.) alebo podľa predpisov upravujúcich konkurzné konanie (zákon č. 7/2005 Z. z.). Ďalej sú vyňaté prípady, ak sa prechod alebo prevod pohľadávky týka banky, pobočky zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie podľa osobitných predpisov, s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.

Novelou boli taktiež rozšírené právomoci Národnej banky Slovenska ako orgánu ochrany spotrebiteľa na slovenskom finančnom trhu. Po novom má NBS možnosť uložiť pokutu za správny delikt neoprávneného poskytovania spotrebiteľských úverov fyzickou alebo právnickou osobou bez potrebného povolenia. Jednorazové porušenie tejto povinnosti bude sankcionované pokutou do výšky 150.000,- EUR, viacnásobné porušenie môže Národná banka Slovenska postihnúť uložením pokuty až do výšky 500.000,- EUR. Možnosť uloženia pokuty je obmedzená trojročnou subjektívnou lehotou, a desaťročnou objektívnou lehotou.

Všetky novelizované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 23. decembra 2015.

Zákon o verejnom obstarávaní

Novelou bol dotknutý aj relatívne „čerstvý“ zákon o verejnom obstarávaní, ktorý nadobudne účinnosť 18. apríla 2016.

V zmysle nového ustanovenia § 8 ods. 4 sa povinnosti pre verejného obstarávateľa uložené v § 8 ods. 2 nevzťahujú na osobu, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ, a ktorá získala finančné prostriedky na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služieb podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci. Rovnaké ustanovenie je už v doterajšom zákone o verejnom obstarávaní (č. 25/2006 Z. z.), v § 7 ods. 3.

Toto ustanovenie nadobúda účinnosť zároveň s novým zákonom o verejnom obstarávaní, 18. apríla 2016.