PRÁVO EÚ: NOVÁ SMERNICA O OCHRANE OBCHODNÉHO TAJOMSTVA

Dňa 5.8.2016 bola prijatá nová smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/943 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (ďalej len „Smernica“). Prijatím Smernice má Európska únia za cieľ zjednotiť a harmonizovať ochranu obchodného tajomstva v členských štátoch.

Smernicou sa stanovujú spoločné pravidlá ochrany pred neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením obchodného tajomstva. V právnych poriadkoch členských štátov totiž existujú značné rozdiely v úpravách ochrany obchodného tajomstva či už hmotnoprávne alebo procesnoprávne – rôznorodé, a najmä nedostatočné definície pojmu „obchodné tajomstvo“, nedostatočná procesnoprávna ochrana v prípadnom spore a podobne. Nerovnocenná ochrana obchodného tajomstva vedie podľa Európskej únie k roztrieštenosti vnútorného trhu a odrádza podniky od vykonávania cezhraničnej hospodárskej činnosti, ktorá by súvisela s použitím obchodného tajomstva (napr. zahraničné investície do výskumu/výroby, outsourcing).

Pojem obchodného tajomstva

Smernica v článku 2 vymedzuje obchodné tajomstvo ako informácie, ktoré súčasne:

1. nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú, a zároveň
2. majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné, a
3. osoba, ktorá s týmito informáciami oprávnene nakladá, podnikla za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti.

Obchodný zákonník[1] vymedzuje obchodné tajomstvo širšie[2] ako Smernica. Podľa Obchodného zákonníka musí mať obchodné tajomstvo skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, na rozdiel od obchodnej hodnoty, ktorú požaduje Smernica. Smernica však ráta s tým, že v zmysle ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie môže byť uvedená problematika v jednotlivých národných právnych poriadkoch chránená aj širšie.

Oprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva

Článok 3 Smernice upravuje, v akých prípadoch sa považuje získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva za oprávnené (Obchodný zákonník zatiaľ explicitne takúto úpravu neobsahuje).

Za oprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva sa podľa Smernice považuje:

1. nezávislý objav alebo vytvorenie,
2. pozorovanie, skúmanie, demontáž alebo testovanie výrobku prístupného verejnosti (voľne v predaji) alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a neviaže sa na ňu žiadna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva, alebo
3. výkon práva pracovníkov alebo zástupcov pracovníkov (odborových organizácií) na informácie a konzultácie v súlade s právom EÚ a vnútroštátnym právom.

Okrem týchto spôsobov bude za oprávnený považovaný aj akýkoľvek iný spôsob, ktorý je za daných okolností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

Neoprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva

Smernica v článku 4 rozlišuje medzi neoprávneným získaním (odsek 2) a neoprávneným využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva (odsek 3). Za neoprávnené získanie obchodného tajomstva bez súhlasu vlastníka sa považuje prístup, privlastnenie alebo kopírovanie dokumentov (alebo materiálov, predmetov, látok, dátových nosičov), obsahujúcich obchodné tajomstvo, s ktorými oprávnene nakladá vlastník obchodného tajomstva. Zároveň sa za neoprávnené získanie obchodného tajomstva považuje akýkoľvek iný postup, ktorý je za daných okolností v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

V odseku 3 tohto článku sú upravené konania osôb, ktoré sa považujú za neoprávnené využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu vlastníka. V prvom rade je ním konanie osoby, o ktorej sa usudzuje, že získala obchodné tajomstvo neoprávnene. Ďalej sa za taký postup považuje aj konanie osoby, ktorá síce získala obchodné tajomstvo oprávnene[1], ale porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti, prípadne zmluvnú alebo akúkoľvek inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia obchodného tajomstva.

Článok 5 Smernice stanovuje z týchto pravidiel výnimky. Nestíhateľné bude také konanie, pri ktorom k získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva došlo v prípade:

1. výkonu práva na slobodu prejavu a práva na informácie[2], vrátane dodržiavania slobody a plurality médií,
2. tzv. whistleblowingu – t.j. odhalenia pochybenia, protiprávneho konania alebo protiprávnej činnosti vo verejnom záujme,
3. sprístupnenia pracovníkmi svojim zástupcom v rámci legitímneho výkonu ich zastupiteľských funkcií v súlade s právom EÚ alebo vnútroštátnym právom, ak takéto sprístupnenie bolo pre výkon funkcie nevyhnutné, alebo
4. ochrany oprávneného záujmu, ktorý sa uznáva v práve EÚ alebo vo vnútroštátnom práve.

Procesnoprávna ochrana obchodného tajomstva

Okrem všeobecných definícií protiprávneho konania (a výnimiek z neho), sa v Smernici nachádzajú aj minimálne procesné štandardy ochrany obchodného tajomstva, ktoré musia členské štáty implementovať do svojich národných právnych poriadkov.

Všeobecnou požiadavkou v zmysle Smernice je, aby opatrenia, postupy a prostriedky nápravy v prípade neoprávneného nakladania s obchodným tajomstvom boli dostupné, spravodlivé a rovnocenné, nie zbytočne zložité alebo nákladné, nesmú mať za následok neprimerané lehoty alebo bezdôvodné omeškania a musia byť účinné a odrádzajúce.

Členské štáty musia zároveň poskytnúť primerané opatrenia voči zneužitiu prostriedkov nápravy v prípade neoprávneného nakladania s obchodným tajomstvom. Ak je návrh na začatie konania v tejto veci zjavne nedôvodný alebo je zrejmé, že navrhovateľ koná s úmyslom zneužiť situáciu, resp. nekoná v dobrej viere, podľa potreby bude odporcovi priznaná náhrada ujmy, prípadne navrhovateľovi môže byť uložená sankcia.

Priebeh súdneho konania a dôvernosť obchodného tajomstva

Smernica v článku 9 stanovuje požiadavky pre zachovanie ochrany obchodného tajomstva aj počas konania vo veci jeho neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia. V dôsledku účasti na tomto konaní (alebo prístupu k dokumentom) sa strany konania, ich advokáti, súdni úradníci, svedkovia, znalci a všetky ostatné osoby zúčastnené na konaní (napr. verejnosť) môžu dozvedieť informácie chránené obchodným tajomstvom. Členské štáty musia zabezpečiť jeho ochranu, ak na základe odôvodneného návrhu niektorej zo strán označí súd tieto informácie ako dôverné.

Smernica upravuje minimálne požiadavky na túto ochranu, ktoré by mali pozostávať z:

1. možnosti vylúčiť verejnosť z pojednávania, resp. obmedziť účasť na pojednávaní konkrétnym osobám,
2. možnosti úplného alebo čiastočného obmedzenia prístupu k dotknutým dokumentom na obmedzený počet osôb,
3. zverejňovania súdnych rozhodnutí v týchto konaniach s vypustením citlivých informácií.

Členské štáty môžu umožniť súdom prijímanie takýchto opatrení aj z vlastnej iniciatívy, nielen na návrh strany.

Ochrana obchodného tajomstva v konaní zásadne musí trvať aj po skončení sporu. To však neplatí, ak sa v konaní zistí, že údajné obchodné tajomstvo nie je obchodným tajomstvom[3] alebo sa uvedené informácie stanú všeobecne známymi.

Predbežné a preventívne opatrenia

Predbežné a preventívne opatrenia podľa článku 10 Smernice spočívajú v možnosti súdu, aby údajnému porušovateľovi nariadil na návrh vlastníka obchodného tajomstva predbežné ukončenie alebo zákaz využívania obchodného tajomstva, zákaz výroby a predaja tovaru, ako aj ďalších činností spočívajúcich v porušovaní obchodného tajomstva, explicitne vymenovaných v Smernici. Alternatívne k týmto opatreniam možno však v zmysle Smernice uložiť údajnému porušovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku na prípadné nahradenie ujmy spôsobenej vlastníkovi obchodného tajomstva.

Slovenská právna úprava obsahuje všeobecnú úpravu tzv. neodkladných opatrení v ustanovení § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok. V budúcnosti bude zrejme nutné obsah smernice transponovať aj do úpravy neodkladných opatrení, aby sa priamo vzťahovali aj na konania vo veciach porušenia obchodného tajomstva.

Ďalšie ustanovenia Smernice

Smernica v článkoch 11 až 20 upravuje ďalšie opatrenia, ktoré členské štáty transponujú do svojich národných právnych poriadkov, napríklad:

1. nápravné opatrenia prijaté v rozhodnutí vo veci samej, ak došlo k porušeniu obchodného tajomstva (článok 12),
2. podmienky uloženia povinnosti nahradiť škodu spôsobenú vlastníkovi obchodného tajomstva, prípadne náhrady ujmy vo forme paušálnej sumy (článok 14),
3. cenzurovanie súdnych rozhodnutí pred zverejnením tak, aby bola zachovaná dôvernosť obchodného tajomstva (článok 15),
4. sankcie uložené za nedodržiavanie opatrení prijatých na základe tejto smernice (článok 16).

Členské štáty transponujú obsah Smernice do národných právnych poriadkov najneskôr do 9.6.2018. Celé znenie Smernice je dostupné na portáli EUR-Lex.

[1] zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (v tomto texte aj len „Obchodný zákonník“)

[2] § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

[3] napr. pri rokovaní o uzavretí zmluvy

[4] v súlade s článkom 11 Charty základných práv Európskej únie

[5] špecifikované v článku 2 ods. 1 Smernice