SMRŤ BLÍZKEJ OSOBY AKO ZÁSAH DO OSOBNOSTNÝCH PRÁV MÔŽE ZALOŽIŤ AJ NÁROK NA NÁHRADU NEMAJETKOVEJ UJMY V PENIAZOCH
Súčasťou osobnostných práv je aj právo na súkromný a rodinný život, ktoré zahŕňa taktiež právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s blízkymi osobami. V prípade smrti blízkej osoby – napríklad pri dopravnej nehode alebo v dôsledku nesprávne vykonaného zdravotníckeho úkonu, možno za určitých okolností vyvodiť zodpovednosť za zásah do osobnostných práv pozostalých a priznať im náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Všeobecne k právu na súkromný a rodinný život
Každá osoba má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.[1]
Predmetné právo patrí do rámca všeobecnej úpravy ochrany osobnosti, podľa ktorej má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.[2]
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojich rozhodnutiach zdôraznil myšlienku, že rešpektovanie súkromného života musí do určitej miery zahŕňať aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je život rodinný, do ktorého patria aj sociálne a morálne vzťahy medzi blízkymi.
ESĽP ďalej uviedol[3], že nepokladá za možné ani za nutné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu definíciu pojmu súkromný život. Bolo by príliš reštriktívne limitovať tento pojem na „vnútorný kruh“, v ktorom môže jedinec žiť svoj vlastný osobný život podľa svojich predstáv. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať aj právo vytvárať a rozvíjať medziľudské vzťahy.
Podľa ESĽP[4] rodinný život v zmysle článku 8 Dohovoru[5] obsahuje prinajmenšom zväzky medzi blízkymi príbuznými, ktorí v ňom môžu hrať pozoruhodnú úlohu, napríklad medzi starými rodičmi a vnúčatami. Netvoria ho však výlučne sociálne, morálne alebo kultúrne vzťahy (napríklad v oblasti výchovy detí), ale pozostáva taktiež z materiálnych záujmov.
Rovnaké názory zastáva aj prax ústavných súdov.[6]
Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch pri usmrtení blízkej osoby
Keďže právo na súkromie zahŕňa aj právo vytvoriť si a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami (najmä v citovej oblasti, čím fyzická osoba rozvíja a napĺňa vlastnú osobnosť), protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany inej osoby predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život.
Slovenské súdy vydali viaceré rozsudky, v ktorých súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípadoch, kedy bol žalobca pozostalým po blízkej osobe, ktorá utrpela smrteľný úraz pri dopravnej nehode a žalovaný bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia. Súdy pripúšťajú, že v dôsledku tragickej smrti blízkej osoby (napr. rodiča alebo dieťaťa) dochádza k nesmierne závažnej citovej ujme spočívajúcej v strate milovanej osoby, čím je pozostalý v budúcnosti ochudobnený o rodinný život, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné. Vzhľadom na skutočnosť, že odstránenie následkov alebo morálne zadosťučinenie v tomto prípade nie je možné, súdy priznávajú pozostalým ako žalobcom za zásah do ich osobnostných práv (práva na súkromný a rodinný život) nemajetkovú ujmu v peniazoch.
Blízke osoby majú možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch voči osobe zodpovednej za smrť prostredníctvom žaloby o ochranu osobnosti.
Konkrétna výška nemajetkovej ujmy nie je v slovenskej právnej úprave určená. Žalobca si môže uplatniť v zásade akúkoľvek výšku, avšak musí svoj nárok dôsledne odôvodniť a preukázať.
Súd priznáva konkrétnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe vlastnej úvahy, pričom zohľadňuje:
- závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, a
- okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo.
Pri spôsobení smrti v dôsledku dopravnej nehody súd posudzuje napríklad, či:
- vodič zodpovedný za spôsobenie smrteľnej dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholu,
- mal vodičské oprávnenie,
- zostal na mieste nehody a snažil sa poskytnúť pomoc,
- spolupracoval s políciou pri objasnení nehody,
- pozostalým prejavil úprimnú ľútosť a podobne.
Významnú rolu zohrávajú tiež dôsledky vyvolané na psychickom stave žalobcov.
Každý jeden prípad sa posudzuje individuálne v kontexte všetkých skutočností a sudcovská úvaha o priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť preskúmateľná.
[1] Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života je základným právom podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.
[2] § 11 Občianskeho zákonníka
[3] Rozsudok ESĽP vo veci Niemitz proti Nemecku zo dňa 16.12.1992
[4] Rozsudok ESĽP vo veci Marckxová proti Belgickému kráľovstvu zo dňa 13.6.1979
[5] Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
[6] napr. ÚS ČR v náleze sp. zn. II ÚS 517/99 zo dňa 1.3.2000
