SPOLOČNOSŤ V KRÍZE

Dňa 23. apríla 2015 sa Národná rada SR uzniesla na zákone č. 87/2015 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa do Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) doplnili ustanovenia § 67a až 67i, upravujúce právne pomery spoločnosti v kríze (ďalej len „ustanovenia o kríze“). Ustanovenia o kríze nadobudli účinnosť od 1. januára 2016.

Následkom prijatia ustanovení o kríze je, že určité plnenia, ktoré v prospech spoločnosti v kríze poskytnú zákonom stanovené osoby, bude mať spoločnosť až do prekonania svojej krízy zakázané vrátiť.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k ustanoveniam o kríze, účelom ich prijatia bolo zamedziť poškodzovaniu veriteľov v rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a posilniť zodpovednosť za podnikanie. Ustanovenia o kríze majú za cieľ určiť pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a úverov spoločnostiam v kríze. Osoby spriaznené s týmito spoločnosťami majú krízu spoločnosti riešiť najmä zvýšením základného imania a nie tým, že prostredníctvom reálnych, či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu, či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov.

Ustanovenia o kríze sa použijú vtedy, ak budú súčasne splnené nasledovné 3 predpoklady:

1. spoločnosť je v kríze;
2. spoločnosti v kríze je poskytnuté plnenie nahradzujúce vlastné zdroje;
3. plnenie nahradzujúce vlastné zdroje poskytne zákonom stanovená osoba.

Spoločnosť v kríze
Prvým predpokladom aplikácie ustanovení o kríze je, že spoločnosť, v prospech ktorej sa plnenie poskytuje, je v kríze. Podľa § 67a ods. 1 ObchZ spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo ak jej úpadok hrozí.

Úpadok spoločnosti
Pojem úpadok je vymedzený v § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). V zmysle § 3 ods. 1 ZKR spoločnosť je v úpadku, ak je platobne neschopná alebo predlžená.

V zmysle § 3 ods. 2 ZKR platobne neschopná je spoločnosť vtedy, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Predlženie je definované v § 3 ods. 3 ZKR. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,[1] má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku na účely predlženia sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Hroziaci úpadok spoločnosti
Podľa § 67a ods. 2 ObchZ spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. V zmysle § 768n ObchZ sa však tento pomer na stanovenie hroziaceho úpadku použije až od 1. januára 2018. V roku 2016 sa na tento účel použije pomer 4 ku 100 a v roku 2017 pomer 6 ku 100.

Na výpočet tohto pomeru sú rozhodné údaje z účtovníctva spoločnosti.

Pokiaľ teda pomer vlastného imania bude v roku 2016 menší ako 0,04, v roku 2017 menší ako 0,06 a od roku 2018 menší ako 0,08, spoločnosti bude hroziť úpadok a budú sa na ňu vzťahovať ustanovenia o kríze.

Stav účtovníctva rozhodný pre stanovenie krízy
Ako bolo uvedené vyššie, to, či sa spoločnosť nachádza v kríze, sa odvíja od jej účtovníctva.

Túto skutočnosť potvrdzuje aj § 67d ObchZ, podľa ktorého sa na plnenie v prospech spoločnosti v kríze aplikujú ustanovenia o kríze len vtedy, ak:

1. kríza spoločnosti vyplývala z jej poslednej zostavenej riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky;
2. kríza spoločnosti by vyplynula z jej účtovnej závierky, ak by ju spoločnosť zostavila včas;
3. ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, že by kríza spoločnosti vyplynula jej z priebežnej účtovnej závierky, ak by ju spoločnosť zostavila.

Kríza sa nevzťahuje na všetky obchodné spoločnosti
Podľa § 67i ods. 1 ObchZ spoločnosťou v kríze môže byť len (i) spoločnosť s ručením obmedzeným, (ii) akciová spoločnosť a (iii) komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.

Obchodný zákonník následne v odseku 2 tohto ustanovenia vypočítava spoločnosti, ktoré napriek tomu, že majú právnu formu vymedzenú v odseku 1, nemôžu byť v kríze. Spoločnosťou v kríze nemôže byť banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov a centrálny depozitár cenných papierov.

Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje
Druhým predpokladom aplikácie ustanovení o kríze je, že spoločnosti v kríze sa poskytuje plnenie nahradzujúce vlastné zdroje. Ustanovenia o kríze vymedzujú pojem plnenie nahradzujúce vlastné zdroje pozitívne a negatívne.

Pozitívne vymedzenie
Ustanovenie § 67c ods. 1 ObchZ pozitívne vymedzuje pojem plnenie nahradzujúce vlastné zdroje ako:

1. úver alebo iné obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, alebo
2. úver alebo iné obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti pred krízou a ktorého splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená.

Negatívne vymedzenie
Obchodný zákonník vymedzuje pojem plnenie nahradzujúce vlastné zdroje aj negatívne. Podľa § 67e ObchZ plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je:

1. plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania podľa reštrukturalizačného plánu;
2. poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane;
3. odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov; to neplatí, ak je odklad poskytnutý spoločnosti opakovane;
4. bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

Osoby poskytujúce plnenie nahradzujúce vlastné zdroje
Tretím predpokladom aplikácie ustanovení o kríze je, že plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v prospech spoločnosti v kríze poskytne zákonom stanovená osoba.

Obdobne ako v prípade plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, aj okruh osôb, ktoré sú spôsobilé takéto plnenie poskytnúť, Obchodný zákonník vymedzuje pozitívne a negatívne.

Pozitívne vymedzenie
V zmysle § 67c ods. 2 ObchZ osobami, ktorých plnenie v prospech spoločnosti v kríze bude považované za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, sú:

1. člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady;
2. ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu;
3. tichý spoločník;
4. osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c);
5. osoba konajúca na účet osôb podľa písmen a), b) alebo c).

(ďalej aj „spriaznené osoby“ alebo samostatne „spriaznená osoba“)

Negatívne vymedzenie
Obchodný zákonník ďalej v § 67 ods. 3 ObchZ vymedzuje osoby, ktorých plnenie v prospech spoločnosti v kríze sa nebude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje. Ide o veriteľov, ktorí majú priamy alebo nepriamy podiel na spoločnosti v kríze a ktorých podnikanie upravujú osobitné predpisy o kolektívnom investovaní, o neinvestičných fondoch, o starobnom dôchodkovom sporení, o doplnkovom dôchodkovom sporení a o dlhopisoch.

Následky poskytnutia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje
Následky poskytnutia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje upravuje § 67f ObchZ.

Takéto plnenie, jeho príslušenstvo a ani zmluvnú pokutu nemožno veriteľovi vrátiť, pokiaľ je spoločnosť v kríze alebo pokiaľ by sa v dôsledku tohto vrátenia do krízy dostala. Počas tohto obdobia lehoty na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje neplynú, a teda spoločnosť sa v tomto období s vrátením tohto plnenia nemôže dostať do omeškania.

Ak spoločnosť uvedený zákaz vrátiť plnenie nahradzujúce vlastné zdroje poruší a veriteľovi toto plnenie vráti (a to aj započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom), je tento veriteľ povinný vrátiť spoločnosti hodnotu plnenia poskytnutého v rozpore s týmto zákazom.

Za záväzok veriteľa vrátiť spoločnosti plnenie nahradzujúce vlastné zdroje ručia spoločne a nerozdielne:

1. členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorí vykonávali funkciu v čase, keď spoločnosť napriek zákazu vrátila veriteľovi toto plnenie;
2. ako aj tí členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorí vykonávali túto funkciu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia voči veriteľovi neuplatňovala, hoci o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

Vyššie uvedené ručenie členov štatutárneho orgánu spoločnosti vzniká voči spoločnosti, ako aj voči veriteľom tejto spoločnosti.

Zabezpečenie záväzkov nahradzujúce vlastné zdroje
V zmysle ustanovenia § 67g ObchZ obdobné účinky ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje vyvoláva aj prípad, ak spriaznená osoba zabezpečí záväzok spoločnosti v kríze voči veriteľovi ručením, záložným právom alebo inou formou zabezpečenia. V tomto prípade môže veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku priamo z tohto zabezpečenia bez toho, aby musel svoju pohľadávku najprv uplatňovať voči spoločnosti v kríze.

Pokiaľ spriaznená osoba, ktorá zabezpečenie poskytla, splní záväzok za spoločnosť v kríze, nesmie jej byť z toho dôvodu poskytnutá náhrada, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Porušenie tohto zákazu zo strany spoločnosti v kríze má obdobné právne následky ako porušenie zákazu vrátiť plnenie nahradzujúce vlastné zdroje podľa § 67f ObchZ.

Ďalším právnym následkom poskytnutia takéhoto zabezpečenia je, že pokiaľ veriteľ požaduje od spoločnosti v kríze splnenie zabezpečenej pohľadávky, môže spoločnosť požadovať od spriaznenej osoby, ktorá zabezpečenie poskytla, aby pohľadávku veriteľa splnila, a to až do výšky hodnoty poskytnutého zabezpečenia.

Pokiaľ spoločnosť v kríze sama splnila veriteľovi záväzok zabezpečený spriaznenou osobou, je povinná žiadať od spriaznenej osoby bez zbytočného odkladu po splnení tohto záväzku náhradu za toto plnenie, a to v hodnote zábezpeky ku dňu plnenia. Spriaznená osoba sa zbaví povinnosti poskytnúť túto náhradu aj tak, že majetok, ktorý slúžil ako zabezpečenie záväzku, prevedie bezodplatne na spoločnosť v kríze.

Veriteľ, ktorý poskytne spoločnosti v kríze plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, pričom v čase vzniku tejto pohľadávky vedel alebo z poslednej zverejnenej účtovnej závierky mohol vedieť, že spoločnosť je v kríze, môže svoju pohľadávku, zabezpečenú spriaznenou osobou podľa § 67g ObchZ, počas krízy spoločnosti alebo do vyhlásenia konkurzu alebo povolenia jej reštrukturalizácie, uspokojiť z majetku spoločnosti v kríze iba v rozsahu, ktorý sa rovná rozdielu medzi výškou pohľadávky veriteľa a hodnotou zábezpeky poskytnutej spriaznenou osobou.

Ďalšie zmeny zavedené novelou
Okrem ustanovení o kríze novela zmenila alebo doplnila aj ďalšie ustanovenia ObchZ a iných zákonov. Ide najmä o nasledovné zmeny:

• Do ObchZ bol doplnený nový § 13a, účinný od 01.01.2016, podľa ktorého rozhodnutím súdu môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Toto ustanovenie zavádza základný predpoklad pre zavedenie tzv. registra diskvalifikácií.
• Ustanovenie § 59a ObchZ, ktoré upravuje osobitosti pri nadobúdaní majetku spoločnosťou od jej zakladateľov alebo spoločníkov na základe zmluvy za protihodnotu, sa od 01.01.2016 vzťahuje už iba na akciové spoločnosti (t. j. nebude sa už vzťahovať na spoločnosti s ručením obmedzeným, ako tomu bolo do 31.12.2015).
• Od 01.01.2016 došlo k zrušeniu § 60 ods. 2 ObchZ, t. j. bola zrušená povinnosť vkladať peňažné vklady splatené pred vznikom spoločnosti na osobitný účet v banke.
• Do ObchZ boli doplnené nové §§ 67j a 67k ObchZ, účinné od 01.01.2016, ktoré podrobnejšie upravujú pravidlá o zákaze vrátenia vkladu pre kapitálové obchodné spoločnosti a družstvo.
• Do zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch boli doplnené §§ 82i až 82k, účinné od 01.01.2016, ktoré upravujú tzv. register diskvalifikácii. Ide o neverejný register, v ktorom sa evidujú údaje o osobách vylúčených z výkonu funkcií člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu. Register diskvalifikácii vedie Okresný súd Žilina.
• Novela významným spôsobom zasiahla aj do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom zmenila alebo doplnila cca 60 ustanovení, napr. ustanovenie o sankcii za porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 11 ods. 2), ustanovenie o možnosti priznať hlasovacie práva veriteľovi popretej pohľadávky (§§ 32a, 125), ustanovenia o účinkoch vyhlásenia konkurzu (§§ 45a, 56a) a pod.

[1] Týmto osobitným predpisom je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.