UPLATŇOVANIE PRÁV ZO ZMENKY A OCHRANA SPOTREBITEĽA

Vyvíjajúca sa právna úprava kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, čo sa premieta aj do súdnej praxe. V praxi sa možno stretnúť s viacerými aplikačnými problémami pri uplatňovaní práv zo zmeniek, a to aj v súvislosti s ochranou spotrebiteľa.

Súdy doteraz nerozhodovali jednotne pri uplatňovaní práv zo zmenky v súvislosti s ochranou spotrebiteľa. Niektoré súdy rozhodovali v prospech veriteľov a zohľadňovali abstraktnosť zmeniek ako právnych úkonov. Iné súdy rozhodovali v prospech dlžníkov (najmä spotrebiteľov) a zohľadňovali princípy ochrany spotrebiteľa alebo aspoň prihliadli na inštitút dobrých mravov a práva uplatňované v rozpore s dobrými mravmi nepriznávali.

Občianskoprávne a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) dňa 20. októbra 2015 vydali spoločné stanovisko[1] k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Sudcovia občianskoprávneho kolégia NSSR a obchodnoprávneho kolégia NSSR dospeli na spoločnom zasadnutí oboch kolégií k názoru, že pre účely zjednotenia postupu súdov nižšieho stupňa treba prijať takéto zjednocujúce stanovisko tak, aby bol dodržaný zákonný princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. NSSR uvádza:

a.) Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

• pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
• pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

b.) Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

c.) Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Všetky dotknuté konania pred súdmi nižšieho stupňa mali spoločné znaky, a to: 1) návrhy boli uplatnené podľa nariadenia (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie“), 2) v návrhoch boli uplatnené práva zo zmenky (vystavené zmenky v rokoch 2007 až 2010), a 3) odporcom by mal byť spotrebiteľ.

Vo vzťahu k Nariadeniu NSSR uvádza, že Nariadenie je len procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená.

NSSR sa zaoberal aj ochranou spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám. Okrem iného uviedol, že rigidná aplikácia (§17) zákona o zmenkách by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa svojich práv. Nemožno prijať výklad o povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa.

NSSR zdôrazňuje, že pri hľadaní práva treba vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu a súd musí zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi nielen v prípadoch, keď ho účastník konania výslovne namieta, musí naň prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám (súd musí sám prihliadať na absolútnu neplatnosť úkonu). NSSR vyslovuje viaceré závery, z ktorých poukazujeme ďalej na niektoré z nich.

Inštitút dobrých mravov má pôsobiť ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy, a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov.

Zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera v zásade nemožno bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa → v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu (takáto prax vyplýva aj z rozhodovacej praxe českých, rakúskych a nemeckých súdov).

Zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom → výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.

Treba však zohľadniť, že právna úprava (zákona o spotrebiteľských úveroch) v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch (až od 1.januára 2011 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže), pričom na prejednávané veci treba aplikovať hmotno-právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená, inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty.

Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v období do 31. decembra 2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako protiprávne.

Ak v konaní žalovaný nevznesie kauzálne námietky, nepôjde o zmenku tzv. „spotrebiteľskú“, ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, možno samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolností prípadu posúdiť nárok na zmluvný úrok (v súdom posudzovaných rozhodnutiach išlo o úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. cca 91,25 % ročne) ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 Občianskeho zákonníka); súd má právo a zároveň povinnosť vyhodnotiť, v akej miere je dohodnutý úrok primeraný, a nad rámec primeranosti návrh v časti úroku zamietnuť; odo dňa splatnosti zmenky je v zmysle zákona možné priznať len zákonný zmenkový úrok vo výške 6,00 % p. a.

Na záver poznamenávame, že podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zabezpečení záväzkov spotrebiteľa: Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. Predmetné ustanovenie je účinné od 1. mája 2014.

[1] Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 8/2015 – Stanoviská a rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych a obchodnoprávnych