VÝZNAMNÁ NOVELA OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA
Zákon č. 264/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník[1] a niektoré ďalšie zákony, zo dňa 12.10.2017, predstavuje ďalší krok smerom ku kvalitnejšiemu a spravodlivejšiemu podnikateľskému prostrediu.
Medzi najvýznamnejšie zmeny patria:
- zastavenie nepoctivých zlúčení, splynutí a rozdelení spoločností;
- rozšírenie zodpovednosti štatutárnych orgánov a spoločníkov v spoločnostiach;
- opatrenia proti tzv. „bielym koňom“;
- pravidlá tvorby a rozdelenia kapitálových fondov;
- osobitné prostriedky ochrany obchodného tajomstva;
- povinnosť predkladať súhlas Sociálnej poisťovne pri zápise a výmaze spoločnosti.
Prevažná časť tejto novely nadobudla účinnosť 01.01.2018. Ustanovenia týkajúce sa zlúčení, splynutí a rozdelení spoločností nadobudli účinnosť už 08.11.2017 a ustanovenia týkajúce sa zavedenia povinnosti predkladať súhlas Sociálnej poisťovne pri zápise a výmaze spoločnosti z obchodného registra nadobudnú účinnosť 01.09.2018.
- Zastavenie nepoctivých zlúčení, splynutí a rozdelení spoločností
Novelizované ustanovenia stanovujú podmienky, ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby sa mohla zúčastniť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, a to v záujme ochrany veriteľov spoločností. Takáto spoločnosť by mala byť „v dobrej kondícii“, aby sa zabezpečil hospodársky cieľ transakcie, a to prechod imania a následné pokračovanie v podnikaní nástupníckou spoločnosťou.
Novelizáciou sa zavádza zákaz zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti, ak:
- hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti presahuje hodnotu jej majetku;
- nástupnícka spoločnosť alebo zanikajúca spoločnosť sú v likvidácii;
- nástupnícka spoločnosť alebo zanikajúca spoločnosť sú v konkurze alebo reštrukturalizácii;
- nástupnícka spoločnosť alebo zanikajúca spoločnosť sú zrušené súdom alebo sa vedie konanie o ich zrušení.
Spoločnosť preukazuje splnenie podmienok správou audítora o splnení podmienky na účasť spoločnosti na zlúčení, splynutí alebo rozdelení, ktorá sa potom prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra.
Okrem toho má zanikajúca spoločnosť povinnosť predložiť oznámenie o vypracovaní návrhu zmluvy, na základe ktorej sa bude realizovať zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie príslušnému správcovi dane a dotknutému záložnému veriteľovi, najneskôr 60 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, na ktorom sa má rozhodovať o schválení zmluvy o zlúčení alebo splynutí spoločností alebo o projekte rozdelenia spoločnosti.
- Rozšírenie zodpovednosti štatutárnych orgánov a spoločníkov v spoločnostiach
a) Povinnosti bývalého štatutárneho orgánu po zániku jeho funkcie
Novela upravuje nové povinnosti bývalých štatutárnych orgánov aj v prípade zániku ich funkcie:
- podať návrh na zrušenie spoločnosti do 30 dní, ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní po uplynutí lehoty na ustanovenie nového štatutárneho orgánu (3 mesiace od skončenia funkcie štatutárneho orgánu);
- poskytovať súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, správcom alebo exekútorom, Sociálnou poisťovňou alebo zdravotnou poisťovňou v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka.
b) Rozšírenie zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
Novelou sa v zákone o konkurze a reštrukturalizácii[2] rozširuje zodpovednosť za škodu štatutárnych orgánov, členov štatutárnych orgánov, likvidátorov spoločností v prípade nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, a to aj na prípady kedy návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec.
Na účel uplatnenia zodpovednosti za škodu platí, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz nemohol byť vyhlásený alebo bol zrušený, alebo exekúcia alebo obdobné konanie vedené voči tejto spoločnosti boli ukončené, a to z dôvodu nedostatku majetku.
Štatutárny orgán a likvidátor spoločnosti zodpovedá za škodu, ktorá porušením tejto povinnosti vznikla veriteľom spoločnosti. Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľom vznikla škoda v rozsahu neuspokojenej pohľadávky.
Rozsudok súdu, ktorým sa štatutárnemu orgánu uložilo nahradiť škodu je zároveň rozhodnutím o vylúčení (znemožňujúcim fyzickej osobe vykonávať po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu inak po dobu troch rokov funkciu štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu v spoločnosti alebo družstve).
c) Povinnosti a zodpovednosť osoby fakticky vykonávajúcej činnosť štatutárneho orgánu
Novelizovaná úprava má cieľ odstrániť formálne ustanovovanie štatutárnych orgánov spoločností, tzv. „bielych koní“, ak je spoločnosť fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá nie je formálne vo funkcii štatutárneho orgánu. Z uvedeného dôvodu má osoba fakticky vykonávajúca činnosť štatutárneho orgánu rovnaké povinnosti a zodpovednosť ako štatutárny orgán.
d) Zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby
Novela zavádza zodpovednosť za škodu aj pre spoločníkov spoločností, ak určité obzvlášť nepriaznivé konanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka ovládanej osoby) spôsobí úpadok ovládanej osoby alebo svojím konaním podstatne prispeje k úpadku ovládanej osoby. Ovládajúca osoba zodpovedá za vyššie uvedenú škodu veriteľom ovládanej osoby. Príkladom nepriaznivého konania ovládajúcej osoby, ktoré prispelo k úpadku ovládanej osoby, je pokyn daný valným zhromaždením štatutárnemu orgánu ovládanej osoby, aby ovládaná osoba uzatvorila nevýhodnú zmluvu o poskytnutí pôžičky. Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľom vznikla škoda v rozsahu neuspokojenej pohľadávky.
Na účel uplatnenia zodpovednosti za škodu platí, že ovládaná osoba je v úpadku aj v prípade, ak konkurz nemohol byť vyhlásený alebo bol zrušený, alebo exekúcia alebo obdobné konanie vedené voči tejto spoločnosti boli ukončené, a to z dôvodu nedostatku majetku.
- Opatrenia proti tzv. „bielym koňom“
Ako „biely kôň“ sa slangovo označuje osoba, ktorá je nastrčená k páchaniu trestnej činnosti, aby zakryla osobu páchateľa, ktorá má z tejto činnosti prospech. K úlohe „bieleho koňa“ býva osoba často donútená násilím, ale môže sa jednať aj o osobu nevzdelanú, ktorá nemusí tušiť, že sa dopúšťa trestnej činnosti.
Medzi opatrenia smerujúce proti „bielym koňom“ patrí zavedenie nového trestného činu v Trestnom zákone[3]. Za trestný čin nekalej likvidácie sa považuje buď samotné pôsobenie ako biely kôň, t.j. prepožičanie totožnosti osoby, prevod účasti v právnickej osobe na „bieleho koňa“ alebo sprostredkúvanie nekalej likvidácie.
Ďalším opatrením upraveným zákonom o obchodnom registri[4] je, že na vymenovanie do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti bude potrebné aby osoba, ktorá sa stáva novým štatutárnym orgánom svoj podpisový vzor vlastnoručne podpísala v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca alebo povereného zamestnanca obce, pričom takýto podpis nemožno uznať za vlastný.
- Pravidlá tvorby a rozdelenia kapitálových fondov
Novela zavádza novú definíciu: „Kapitálový fond z príspevkov, ktorý predstavuje tzv. iné vlastné zdroje spoločnosti“. Pre akciové spoločnosti to znamená, že vyplácanie z kapitálových fondov už nie je neregulované.
Predpokladom vytvorenia kapitálového fondu je jeho úprava v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách akciovej spoločnosti a jeho faktické splatenie akcionárom (prevzatie záväzku na splatenie príspevku akcionárom nepostačuje).
Prerozdelenie splatených príspevkov medzi akcionárov je podmienené len splnením notifikačnej povinnosti (zverejnenie oznámenia), neexistenciou krízy spoločnosti, do ktorej by sa mohla taktiež dostať v dôsledku rozdelenia príspevkov a rozhodnutím valného zhromaždenia.
Ak by k použitiu kapitálového fondu z príspevkov došlo v rozpore s týmto zákonom, má to obdobné následky ako porušenie zákazu vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, t.j. povinnosť vrátiť plnenie a vznik ručenia štatutárnych orgánov spoločnosti za vrátenie takéhoto plnenia. Ten akcionár, ktorý však bude vedieť preukázať, že plnenie z kapitálového fondu prijal dobromyseľne, nebude povinný ho vrátiť.
- Osobitné prostriedky ochrany obchodného tajomstva
Porušenie obchodného tajomstva môže mať pre majiteľa obchodného tajomstva výrazne nepriaznivé účinky, preto novela zavádza osobitné prostriedky ochrany obchodného tajomstva: neodkladné opatrenie a nápravné opatrenie, ktoré možno využiť nad rámec všeobecnej úpravy prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži.
Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť jednu alebo viac povinností spočívajúcich najmä v zákaze využívania obchodného tajomstva alebo v prípade tovaru porušujúceho právo k obchodného tajomstvu zákaz výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo jeho využívania. Neodkladným opatrením možno účinne reagovať na porušenie obchodného tajomstva bez toho, aby bolo potrebné čakať na právoplatné rozhodnutie vo veci samej.
Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva v konaní vo veci samej uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva nápravné opatrenie, t.j. povinnosti zamerané na nápravu protiprávneho stavu, resp. povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu.
- Povinnosť predkladať súhlas Sociálnej poisťovne pri zápise a výmaze spoločnosti
Ten, kto bude zapísaný v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne nebude môcť bez súhlasu Sociálnej poisťovne založiť spoločnosť. Podobne, v prípade, že bude spoločnosť zapísaná v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, nebude možné bez súhlasu Sociálnej poisťovne podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra.
[1] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
[2] Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
[3] Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
[4] Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.
