ZABEZPEČOVACIE OPATRENIE

Jednou zo zmien, ktorú priniesol Civilný sporový poriadok[1] (ďalej len „CSP“) je zavedenie procesného inštitútu zabezpečovacieho opatrenia v § 343 a § 344 CSP. Zabezpečovacie opatrenie možno považovať za obnovenie inštitútu tzv. „sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach“. Toto bolo súčasťou slovenského právneho poriadku od januára 1992 do augusta 2005, kedy bolo novelou č. 341/2005 Z. z. vypustené z Občianskeho súdneho poriadku[2] (ďalej len „OSP“).

V tomto článku sa zaoberáme účelom zabezpečovacieho opatrenia, jeho funkciami, charakterom, podmienkami pre jeho nariadenie, prípadnou zodpovednosťou veriteľa, ako aj priblížením výhod tohto inštitútu, ktoré môže veriteľom priniesť. Venujeme sa tiež otázke prevodu nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom zriadeným podľa § 343 CSP.

Zabezpečovacie opatrenie, jeho účel a funkcie

Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa dôvodovej správy k CSP, nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní.

Radikálnou zmenou, ktorú tento inštitút v porovnaní s predbežnými opatreniami zavádza, je upustenie od dočasnosti, ktorá bola charakteristickou črtou predbežných opatrení.

Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená.

Podľa § 343 ods. 3 CSP platí, že „výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“ Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca rozlišuje medzi zabezpečovacou a uhradzovacou funkciou zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane umožňuje totiž nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez podania návrhu vo veci samej a na druhej strane viaže výkon záložného práva na existenciu pohľadávky právoplatne priznanej súdnym rozhodnutím.

Z vyššie uvedeného možno povedať, že zabezpečovacie opatrenie rozširuje možnosti veriteľov pre zabezpečenie úhrady ich peňažných pohľadávok. Zabezpečovacie opatrenie posilňuje postavenie veriteľa, pretože v hierarchii veriteľov sa jeho pozícia mení na záložného veriteľa a jeho pohľadávka sa stáva zabezpečená záložným právom k majetku dlžníka.

Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

Podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Pre úplnosť uvádzame, že neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie. To znamená, že súd pristúpi k nariadeniu neodkladného opatrenia iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Efektívna ochrana peňažnej pohľadávky si však neraz vyžiada aj koexistenciu neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Najmä ak je nevyhnutné, aby sa dlžník zdržal určitého konania, ktoré môže ovplyvniť veľkosť jeho majetku potrebného na uspokojenie veriteľovej pohľadávky.

1) Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh.

V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Primeranou aplikáciou § 324 ods. 1 CSP[3] a s ohľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia je možné dospieť k záveru, že veriteľ má možnosť podať návrh na jeho nariadenie pred začatím, počas alebo po skončení konania vo veci samej.

2) Postup súdu

Na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vecne príslušný okresný súd, a to aj v prípade podania návrhu počas odvolacieho konania. Miestna príslušnosť sa spravuje ustanoveniami o miestnej príslušnosti podľa § 13 a nasl. CSP.

Gramatickým výkladom ustanovenia § 330 ods. 1 CSP[4] a jeho primeranej aplikácie na zabezpečovacie opatrenie sa domnievame, že súdy by pri jeho nariaďovaní mali primárne pristúpiť k jeho nariadeniu bez časového obmedzenia jeho trvania. Možnosť časovej limitácie trvania zabezpečovacieho opatrenia, by sa vzhľadom na jeho účel, mala využívať sekundárne.

Nie je žiaduce, aby súd časovo limitoval trvanie zabezpečovacieho opatrenia, ak to veriteľ nenavrhol. Ak by súd predsa len rozhodol o časovej limitácii zabezpečovacieho opatrenia a veriteľ s tým nebude nesúhlasiť, môže podať voči rozhodnutiu odvolanie.

Súd pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúma splnenie podmienok na jeho nariadenie. Súd, ktorý rozhoduje o nariadení zabezpečovacieho opatrenia spravidla dokazovanie nevykonáva, rozhoduje bez pojednávania a výsluchu strán. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je viazaný, rozhodne do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa zákonné náležitosti. Keďže § 328 ods. 2 CSP neustanovuje lehotu na písomné vyhotovenie uznesenia, podľa názoru odbornej literatúry by mal súd uznesenie v rámci 30 dňovej lehoty na rozhodnutie aj písomne vyhotoviť.

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej a ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. V danom prípade sa ustanovenia CSP o odstraňovaní vád podania nepoužijú.

Pri zabezpečovacom opatrení je vždy potrebné posúdiť, či návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zároveň aj podaním vo veci samej. Podľa § 123 ods. 2 CSP[5] je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhom vo veci samej iba ak to vyplýva z povahy veci. V iných prípadoch je vždy len návrhom, ktorý nezodpovedá návrhu vo veci samej.

Ak je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zároveň aj návrhom vo veci samej, súd je povinný pristúpiť k aplikácii ustanovení o odstraňovaní vád návrhu. Keďže CSP v § 357 písm. b) pripúšťa len odvolanie voči uzneseniu o odmietnutí podania vo veci samej, je odborná právna literatúra názoru, že proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, nie je možné podať odvolanie. Výnimku predstavuje situácia, kedy uznesenie o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vydal súdny úradník, voči ktorému je podľa § 239 ods. 1 CSP prípustná sťažnosť.

3) Doručovanie

Uznesenie o zabezpečovacom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Podľa platnej právnej úpravy, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručí ostatným stranám (vrátane dlžníka) až s uznesením, ktorým návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Ak súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol alebo zamietol, ostatným stranám (vrátane dlžníka) ho súd prvej inštancie nedoručuje. Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní veriteľa proti uzneseniu o zamietnutí zabezpečovacieho opatrenia, umožní dlžníkovi (protistrane), aby sa vyjadrila k odvolaniu a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Z uvedeného vyplýva, že ak veriteľ podá odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí zabezpečovacieho opatrenia, protistrana sa dozvie o zamýšľaných úkonoch veriteľa. To môže viesť k špekulatívnym úkonom dlžníka, ktoré zmaria účel zabezpečovacieho opatrenia. Možnosť špekulatívnych úkonov zo strany dlžníka znásobuje aj skutočnosť, že CSP neustanovuje lehotu na rozhodnutie o odvolaní veriteľa proti uzneseniu o zamietnutí zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia ako aj skutočnosť, že dlžník má v odvolacom konaní vedomosť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, javí sa, podľa názoru odbornej právnej literatúry, nanajvýš vhodná aplikácia 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj na rozhodnutie o odvolaní.

4) Zriadenie a vznik záložného práva podľa § 343 CSP

CSP v § 343 ods. 2 výslovne ustanovuje, že „záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.“

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca tak ako aj v prípade záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka rozlišuje medzi jeho zriadením a vznikom. Vznik záložného práva viaže na zápis do príslušného registra a tomuto zápisu priznáva konštitutívne účinky. Súd uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zašle príslušnému registru do troch dní po jeho vyhotovení.

Príslušným registrom na zápis záložného práva môžu byť rôzne osobitné registre v závislosti od predmetu zálohu ako napr.:

• príslušná správa katastra v prípade nehnuteľností,
• Úrad priemyselného vlastníctva v prípade práv priemyselného vlastníctva, alebo
• obchodný register v prípade obchodných podielov.

5) Zrušenie a zánik zabezpečovacieho opatrenia

CSP rovnako ako v prípade záložného práva podľa Občianskeho zákonníka[6] rozlišuje medzi zrušením a zánikom zabezpečovacieho opatrenia. Nižšie uvádzame prípady, kedy zabezpečovacie opatrenie zaniká a kedy je potrebné ho zrušiť.

Zánik zabezpečovacieho opatrenia podľa CSP:

• uplynutím času, na ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, alebo
• ako dôsledok výkonu záložného práva.

Zrušenie zabezpečovacieho opatrenia:

• rozhodnutím súdu na návrh, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené,
• rozhodnutím súdu prvej inštancie aj bez návrhu, po začatí konania vo veci samej, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje,
• rozhodnutím odvolacieho súdu aj bez návrhu, po začatí konania vo veci samej, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje – to platí primerane aj na dovolacie konanie,
• rozhodnutím súdu, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, v ktorom vysloví, či zabezpečovacie opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej,
• súdom aj bez návrhu, ak bolo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podanému pred začatím konania vyhovené a súd v rozhodnutí, ktorým návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, určil veriteľovi (navrhovateľovi) lehotu na podanie žaloby vo veci samej, ale veriteľ si túto povinnosť nesplnil,
• ak bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené zabezpečovacie opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o zabezpečovacom opatrení na návrh zruší, ak i) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné, alebo ii) veriteľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale v primeranom čase tak neurobil.

Zodpovednosť veriteľa (navrhovateľa) a náhrada škody a inej ujmy

Zabezpečovacie opatrenie sa môže pre mnohých veriteľov javiť ako jednoduchý a efektívny spôsob zabezpečenia ich peňažných pohľadávok. Nemožno však nepripomenúť možnosť, že tento inštitút zabezpečenia peňažných pohľadávok veriteľov môže v praxi vyústiť do šikanózneho výkonu práva. Zákonodarca v § 340 CSP zakotvil zákonnú zodpovednosť navrhovateľa, ktorú je možné primerane aplikovať aj na zabezpečovacie opatrenie. Predmetom zodpovednosti veriteľa je škoda alebo akákoľvek ujma, ktorá vznikla dlžníkovi v priamej príčinnej súvislosti s nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Ide o objektívnu zodpovednosť, pričom zákon neustanovuje žiadne liberačné dôvody pre veriteľa. Pre vznik zodpovednosti veriteľa je rozhodujúci zánik alebo zrušenie zabezpečovacieho opatrenia z iného dôvodu než preto, že:

• sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo
• právo veriteľa bolo uspokojené.

Uvedená zodpovednosť veriteľa sa uplatní aj v prípade, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.

Vzhľadom na vyššie uvedenú potencionálnu zodpovednosť by veritelia mali pristupovať k podaniu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia až po dôkladnom a náležitom zvážení konkrétnej situácie.

Prevod nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom zriadeným podľa § 343 CSP

Ako sme už uviedli vyššie, záložné právo zriadené podľa § 343 CSP má vo všeobecnosti povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 151h Občianskeho zákonníka platí, že „pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“

CSP prípadne iný osobitný predpis však vo vzťahu k prevodu alebo prechodu nehnuteľnosti žiadnu špeciálnu úpravu neobsahuje. Záložné právo má vo všeobecnosti vecnoprávny charakter. Z jeho charakteru preto vyplýva, že záložné právo sleduje osud zálohu.

Možno teda povedať, že v prípade prevodu nehnuteľnosti, záložné právo zriadené podľa § 343 CSP nepredstavuje prekážku prevodu takto zaťaženej nehnuteľnosti a pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu.

[1]     Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

[2]     Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

[3]     Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

[4]     Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

[5]     Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

[6]     Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov