ZÁDRŽNÉ ZO ZMLUVY O DIELO V KONKURZE

Úvod do problematiky

V súčasnom trende realizovania developerských projektov (najmä tých zastrešovaných väčšími developerskými spoločnosťami) sa v rámci ich výstavby a usporiadania vzájomných vzťahov medzi developerom (objednávateľom) a stavebnou firmou (zhotoviteľom) v súvislosti s dodaním stavby, resp. stavebných prác na základe zmluvy o dielo podľa ust. §§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka[1], súčasťou zmluvy ako štandardné ustanovenie stáva úprava tzv. zádržného. V súvislosti so zádržným je potrebné zdôrazniť, že slovenská právna úprava, či už v Obchodnom zákonníku, resp. v inej právnej norme, v žiadnom svojom ustanovení výslovne neupravuje takýto inštitút.

Podstatou zádržného je zabezpečenie práva objednávateľa na riadne a včasné zhotovenie diela a na riadne a včasné odstránenie vád diela zo strany zhotoviteľa. Takýmto spôsobom si developer snaží „zabezpečiť“ plnenie záväzkov zhotoviteľa jednak počas zhotovovania samotného diela, ale najmä potenciálne budúce záväzky zhotoviteľa na odstránenie prípadných vád diela. Pri takomto nastavení zmluvy je zhotoviteľ „hmotne“ zainteresovaný jednak odstraňovať takéto vady diela, ale taktiež realizovať odstránenie vád v zmluve stanovenom čase.

V praxi developerov je úprava zádržného v zmluve o dielo najčastejšie koncipovaná tak, že zádržné tvorí časť ceny za dielo, a to zväčša v rozmedzí 5 % až 10 % celkovej ceny za dielo, pričom zhotoviteľovi vzniká právo na zaplatenie takejto časti ceny za dielo – zádržného až po splnení definovaných podmienok.

Týmito podmienkami sú zvyčajne splnenie míľnikov výstavby v rámci realizácie stavby, dokončenie a odovzdanie celej stavby (diela) zhotoviteľom objednávateľovi a uplynutie záručnej doby na dielo resp. vrátane odstránenia všetkých vád diela. V praxi je bežné aj uvoľňovanie zádržného po jednotlivých definovaných častiach, v závislosti od splnenia určených podmienok – najmä v prípade, ak je podmienkou vyplatenia zádržného uplynutie záručnej doby, ktorá je nezriedka aj 10 rokov.

Objednávateľ zadržiava časť ceny za dielo pomerne dlhú dobu od odovzdania diela. Počas tejto doby môže na strane zhotoviteľa dôjsť k rôznym zmenám v jeho finančnom a právnom postavení, vrátane vyhlásenia konkurzu na majetok zhotoviteľa. Táto skutočnosť môže vážnym spôsobom zasiahnuť aj do postavenia objednávateľa. Jedným z otvorených problémov v rozhodovacej praxi slovenských súdov je nasledovná otázka:

„Vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť zádržné resp. stáva sa zádržné splatným v prípade, ak je vyhlásený konkurz na majetok zhotoviteľa a v čase vyhlásenia konkurzu ešte neboli splnené podmienky na vznik práva na vyplatenie zádržného?“

Právna úprava zádržného v podmienkach SR a ČR

Zmluvný typ zmluvy o dielo je upravený v ustanoveniach §§ 536 až 565 Obchodného zákonníka, pričom pre náš prípad sú podstatné ust. 546 ods. 1 Obchodného zákonníka[2] a najmä ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zároveň sa v texte budeme venovať aj porovnaniu českej právnej úpravy zo slovenskou právnou úpravou, a to najmä z dôvodu možnosti argumentácie a aplikácie českej judikatúry na danú otázku.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.“ Vzhľadom na dispozitívny charakter ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka si zmluvné strany môžu v zmluve dohodnúť vznik nároku na cenu odlišne od úpravy v Obchodnom zákonníku.

V developerskej praxi si objednávateľ a zhotoviteľ v zmluve obvykle dojednajú vznik nároku na cenu odlišne od predmetnej zákonnej úpravy, kedy najčastejšie vznik nároku na cenu podmieňujú splnením definovaných podmienok najmä uplynutím záručnej doby na dielo.

Úprava zmluvy o dielo v Českej republike do prijatia nového zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (účinný od 1.1.2014) je obsiahnutá v ustanoveniach § 536 až 565 českého Obchodního zákoníka[3]. Úprava tzv. zádržného v zmluvách o dielo je v českej praxi označovaná buď ako „pozastávka“ alebo „zádržné“, pričom obdobne ako v slovenskom právnom poriadku, ani v českom právnom poriadku nie je tento inštitút výslovne upravený.

Keďže príslušné ustanovenia § 536 a nasl. českého Obchodního zákoníka[4] upravujúce zmluvu o dielo, vrátane ust. § 548 ods. 1 českého Obchodního zákoníka[5] upravujúceho splatnosť ceny a vznik nároku na cenu majú podobné znenie ako úprava v ustanoveniach § 536 a nasl. slovenského Obchodného zákonníka[6] a ust. § 548 ods.1 slovenského Obchodného zákonníka, tak aj z týchto dôvodov je nižšie popísaná česká rozhodovacia prax použiteľná aj pre výklad slovenskej právnej úpravy resp. rozhodovanie slovenských súdov.

Pre posúdenie položenej otázky je potrebné skúmať právnu úpravu účinkov vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k pohľadávkam a záväzkom úpadcu a ich splatnosti, ktorá je obsiahnutá:

V ustanovení § 14 ods. 1 písm. g) českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání (ďalej len „český ZoKV“), ktorý bol účinný do 1.1.2008: „Prohlášení konkursu má tyto účinky: g) nesplatné pohledávky úpadce a jeho závazky, které mají být uspokojeny z podstaty, považují se v konkursu za splatné.“

Obdobná úprava je obsiahnutá v ustanovení § 46 ods. 1 aktuálneho slovenského zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“): „Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.“

Pričom v pôvodnej slovenskej úprave konkurzu v zákone č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKV“), ktorý bol účinný do 1.1.2006 bolo znenie ustanovenie § 14 ods. 1 písm. g) ZoKV nasledovné:

„Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: g) nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými.“

Na základe porovnania vyššie uvedenej českej úpravy a slovenskej úpravy účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vo vzťahu k pohľadávkam a záväzkom úpadcu a ich splatnosti, možno považovať tieto úpravy za podobné.

Podľa vyššie uvedených ustanovení má vyhlásenie konkurzu za následok (okrem iných následkov špecifikovaných v týchto zákonoch), že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu sa považujú v konkurze za splatné. Vo vzťahu k zádržnému je nevyhnutné v danom prípade posúdiť, či pohľadávka úpadcu na zaplatenie zádržného v čase vyhlásenia konkurzu existuje a nie je splatná (pričom splatnou sa stane vyhlásením konkurzu), alebo táto pohľadávka v čase vyhlásenia konkurzu ešte neexistuje.

Jednou z podmienok, aby nastala splatnosť pohľadávky (vo všeobecnosti ako účinok vyhlásenia konkurzu) je, že takáto pohľadávka vznikla, teda právne existuje. Podľa ust. § 498 Občianskeho zákonník záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených. Môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Ak v zmluve o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka je objednávateľom a zhotoviteľom dohodnuté, že vznik práva na zaplatenie zádržného (časti ceny) je viazaný na splnenie určitých v zmluve špecifikovaných podmienok (v súlade s ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka), tak kým nenastanú tieto podmienky, a teda nevznikne právo na zaplatenie zádržného, nemôže ani nastať splatnosť zádržného. V tom čase totiž pohľadávka na vyplatenie zádržného právne neexistuje, nemôže sa stať preto splatnou.

Česká rozhodovacia prax a nadväznosť slovenskej rozhodovacej praxe

Rozhodovacia prax slovenských súdov v mnohých prípadoch v minulosti bola taká, že ak na majetok zhotoviteľa bol vyhlásený konkurz a následne si správca konkurznej podstaty úpadcu (zhotoviteľa) uplatnil voči objednávateľovi nárok na zaplatenie zádržného s odôvodnením a poukazom na ust. § 46 ods. 1 ZoKR (resp. v starších konkurzných konaniach na ust. § 14 ods. 1 písm. g) ZoKV), súd vyhovel návrhu správcu s odôvodnením, že vyhlásením konkurzu na majetok zhotoviteľa sa pohľadávka na zaplatenie zádržného stala splatnou vyhlásením konkurzu.

Z odôvodnení takýchto rozsudkov súdov je zrejmé, že v minulosti mnohokrát slovenské súdy nerozlišovali medzi vznikom práva na zaplatenie ceny diela (zádržného) a vznikom splatnosti ceny diela (zádržného). V prípade takéhoto rozhodnutia súdu bol developer ako objednávateľ povinný zaplatiť túto časť ceny diela (zádržné) aj v prípade, ak ešte nebola splnená podmienka stanovená v zmluve o dielo na vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie zádržného napr. ešte neuplynula záručná doba na dielo.

Takto sa developer dostával do nevýhodnej situácie a v prípade následného výskytu vád diela počas záručnej doby sa developer dostával do situácie, kedy reálne musel zabezpečovať celý proces odstránenia vád diela a tieto vady odstraňovať na svoje náklady.

Na rozdiel od starších rozhodnutí slovenských súdov je rozhodovacia prax českých súdov iná, resp. je korigovaná rozhodnutiami Najvyššieho súdu Českej republiky.

Táto rozhodovacia prax českých súdov sa následne dostala aj do judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, kde odkazujeme najmä na nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky:

• Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Odo/220/2006[7],
• Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/2076/2007[8],
• Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23Cdo/4928/2007[9], a
• Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23Cdo/3084/2007[10].

Zásadným je najmä rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/2076/2007[11], v ktorom je uvedené nasledovné:

„Uvedené ujednání o pozastávce upravuje ve stanoveném rozsahu vznik práva na zaplacení (části) ceny díla, a nikoli vznik splatnosti, jak nesprávně dovodil odvolací soud. Za použití pravidel výkladu, upravených v ustanovení § 266 obch. zák., zejména též výkladu gramatického a logického, k jinému závěru dospět nelze. Je třeba rozlišovat vznik práva na zaplacení a splatnost tohoto práva (nároku). Jestliže tudíž žalobci, resp. jeho právní předchůdkyni nevzniklo právo na zaplacení (části) ceny díla, představující tzv. pozastávku, je právní posouzení předmětného nároku odvolacím soudem nesprávné, resp. v rozporu s hmotným právem.“

Taktiež poukazujeme na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Odo/220/2006, v ktorom je uvedené nasledovné:

„Z vylíčení uplatněného dovolacího důvodu je zřejmé, že dovolatel nerozlišuje mezi vznikem práva na zaplacení ceny díla a její splatností. Naproti tomu odvolací soud vyšel zcela správně ze zjištění, že mezi účastníky nedošlo k dohodě o odložení doby splatnosti ceny díla, jak se patrně mylně domnívá dovolatel, nýbrž k dohodě o podmínkách vzniku nároku na doplacení ceny díla. Sjednali-li si proto účastníci (úpadkyně jako zhotovitel a žalovaná jako objednatel) v bodě 12.2 smlouvy o dílo ze dne 4. února 1999, že část ceny díla v rozsahu 5 % bude zaplacena až po uplynutí záručních lhůt a po odstranění závad, mohlo právo na zaplacení této části ceny díla vzniknout až odstraněním závad, nejdříve však uplynutím záručních lhůt. Pakliže tyto podmínky vzniku nároku na zaplacení uvedené části ceny díla nebyly v okamžiku prohlášení konkursu na majetek úpadkyně naplněny, pohledávka na zaplacení této části ceny díla úpadkyni před prohlášením konkursu na její majetek ještě nevznikla, v důsledku čehož se nemohla stát prohlášením konkursu splatnou ve smyslu § 14 odst. 1 písm. g) zákona o konkursu a vyrovnání, jak správně uzavřel odvolací soud.“

V rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23Cdo/4928/2007[12] je uvedené nasledovné:

„Odvolací soud naproti tomu správně dovodil, že ujednání stran v oddílu V bodu 8 smlouvy o dílo o úhradě pozastavené částky neupravuje splatnost této pozastavené části ceny díla, ale upravuje vznik práva žalobce na zaplacení této části ceny díla a to v souladu s dispozitivním ustanovením § 548 odst. 1 obch. zák. Neuplatní se proto ustanovení § 14 odst. 1 písm. g) zákona č. 328/1991 Sb., o konkursu a vyrovnání.“

V rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23Cdo/3084/2007 boli vyššie uvedené závery výslovne potvrdené aj pre prípad zádržného na záručné vady.

Z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky je zrejmé, že ten vo svojich rozhodnutiach dôsledne rozlišuje medzi vznikom práva na zaplatenie ceny a vznikom splatnosti tohto práva. V prípade, ak v zmluve o dielo je zmluvnými stranami dohodnuté zádržné, a to tak, že vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie zádržného (časti ceny diela) je podmienené splneným určitej podmienky, tak v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok zhotoviteľa nenastane splatnosť zádržného a teda sa neuplatní ust. § 14 ods. 1 písm. g) českého zákona č. 328/1991 Sb., o konkursu a vyrovnání.

Aktuálne začínajú aj slovenské súdy vydávať rozhodnutia, ktoré v odôvodneniach odkazujú na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, a ktoré taktiež zastávajú právny názor, že v prípade zádržného ide o odloženie vzniku nároku na cenu za dielo.

V tejto súvislosti poukazujeme napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/54/2015[13], z ktorého citujeme nasledovné:

„podmienkou vzniku povinnosti vyplatenia zádržného v zmysle čl. 6 bodu 6.7 Zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2013 bolo doručenie písomnej výzvy zhotoviteľovi – žalovanému spolu s preberacím a odovzdávacím protokolom podpísaným obidvoma zmluvnými stranami a písomným dokladom potvrdzujúcim odstránenie všetkých vád a nedorobkov z preberacieho konania potvrdeným zástupcom objednávateľa – žalobcu. Nakoľko doteraz k splneniu tejto podmienky nedošlo, nevznikol žalovanému záväzok vo vzťahu k žalobcovi a žalobcovi nevznikla pohľadávka, ktorú si v tomto konaní uplatňuje. Aj odvolací súd s ohľadom na uvedenú judikatúru zdôrazňuje, že dohoda o zádržnom upravuje v stanovenom rozsahu vznik práva na zaplatenie časti ceny diela a nie vznik splatnosti ako to tvrdí žalobca. Dohoda strán zmluvy o dielo o úhrade zadržanej sumy neupravuje splatnosť tejto zadržanej časti ceny diela, ale upravuje vznik práva žalobcu na zaplatenie tejto časti ceny diela, čo je v súlade s dispozitívnym ustanovením § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.“

Záver

Do budúcna bude potrebné, aby súdna prax a slovenské súdy v rámci rozhodovania jasne posúdili, či v konkrétnom prípade bolo medzi objednávateľom a zhotoviteľom v rámci zmluvy o dielo dohodnuté tzv. zádržné a následne správne aplikovali účinky vyhlásenia konkurzu podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Posúdenie tejto otázky v konkrétnom prípade je podmienené najmä aj samotným znením zmluvy o dielo a vhodnej úpravy zádržného v nej. Preto odporúčame, aby sa na tvorbe zmlúv o dielo podieľal skúsený právnik, a tým bol objednávateľ chránený pred nepriaznivými právnymi následkami vyhlásenia konkurzu na majetok zhotoviteľa.

[1] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

[2] Ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.“

[3] Zákon č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník ve znění pozdějších předpisů.

[4] Zákon č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník ve znění pozdějších předpisů.

[5] Ust. § 548 ods. 1 českého Obchodního zákoníka: „Objednatel je povinen zaplatit zhotoviteli cenu v době sjednané ve smlouvě. Pokud ze smlouvy nebo tohoto zákona nevyplývá něco jiného, vzniká nárok na cenu provedením díla.“

[6] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

[7] Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Odo/220/2006, dostupné na internete: http://www.nsoud.cz/Judikatura/judikatura_ns.nsf/WebSearch/22D0B7BB0A05322BC1257A4E006A6E68?openDocument&Highlight=0

[8] Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/2076/2007, dostupné na internete: http://www.nsoud.cz/Judikatura/judikatura_ns.nsf/WebSearch/12DC9F4B9F18266CC1257A4E006944BF?openDocument&Highlight=0

[9] Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23Cdo/4928/2007, dostupné na internete: http://www.nsoud.cz/Judikatura/judikatura_ns.nsf/WebSearch/B034AE52A44CEE72C1257A4E00689EFE?openDocument&Highlight=0

[10] Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23Cdo/3084/2007, dostupné na internete: http://www.nsoud.cz/Judikatura/judikatura_ns.nsf/WebSearch/CA6337C4ABB402BFC1257A4E006683EF?openDocument&Highlight=0

[11] Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/2076/2007, dostupné na internete: http://www.nsoud.cz/Judikatura/judikatura_ns.nsf/WebSearch/12DC9F4B9F18266CC1257A4E006944BF?openDocument&Highlight=0

[12] Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23Cdo/4928/2007, dostupné na internete: http://www.nsoud.cz/Judikatura/judikatura_ns.nsf/WebSearch/B034AE52A44CEE72C1257A4E00689EFE?openDocument&Highlight=0

[13] Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Cob/54/2015, dostupné na internete: https://obcan.justice.sk/content/public/item/450315ce-e7c7-49fe-8273-c880836d09cc