ZÁKON O TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schválený Národnou radou Slovenskej republiky dňa 13.11.2015 (ďalej aj len „zákon“) prináša do slovenského právneho poriadku inštitút priamej trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a reflektuje úlohy vyplývajúce z uznesení vlády, najmä z Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení (uznesenie č. 137/2013) a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 (uznesenie č. 235/2012). Návrh zákona súčasne napĺňa mnohé medzinárodné záväzky vyplývajúce ako z práva Európskej únie, tak aj z viacstranných medzinárodných dohovorov.

Zákon nadobudne účinnosť dňa 1.7.2016.

S priamou trestnou zodpovednosťou právnických osôb sa počítalo už pri rekodifikácii trestného práva v roku 2005, tieto ustanovenia však neboli schválené. Taktiež boli odmietnuté samostatné zákony o trestnej zodpovednosti právnických osôb, a to v roku 2006 a 2007. V roku 2010 došlo zákonom č. 224/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“) k implementácii tzv. nepriamej, alebo pseudo trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zaviedli sa ním nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám, a to zhabanie peňažnej čiastky (§ 83a) a zhabanie majetku (§ 83b). Do dnešného dňa však tieto ustanovenia nenašli v aplikačnej praxi využitie.

Predmet zákona

§ 1 upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám. Taktiež sa počíta so subsidiárnym použitím Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby, a v prípade konania vedenom proti právnickej osobe so subsidiárnym použitím zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak, a ak to povaha veci nevylučuje.

Ustanovenie § 2 zákona upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom ustanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Aby sa trestný čin považoval za spáchaný na území Slovenskej republiky stačí, aby sa právnická osoba dopustila konania aspoň sčasti na území SR, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo územia SR, alebo porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom aspoň sčasti nastalo alebo malo nastať na území SR, aj keď sa právnická osoba dopustila konania mimo územia SR. Podľa tohto zákona sa taktiež posudzuje trestnosť činu spáchaného mimo územia SR právnickou osobou, ktorá má sídlo na území SR. Týmto sa rozumie aj právnická osoba s organizačnou zložkou na území SR, ak bol trestný čin spáchaný v rámci jej činnosti.

Do pôsobnosti tohto zákona spadá aj posúdenie trestného činu, ktorý bol spáchaný mimo územia SR právnickou osobu, ktorá nemá sídlo na území SR v prípade, že bol čin spáchaný v prospech právnickej osoby so sídlom na území SR, prípadne v prospech fyzickej osoby – občana SR, alebo cudzinca s trvalým pobytom na území SR. Rovnako sa posudzujú aj prípady, ak právnickou osobou so sídlom mimo územia SR bola spôsobená škoda právnickej osobe so sídlom na území SR, fyzickej osobe – občanovi SR alebo cudzincovi s trvalým pobytom na území SR. Podmienkou je, aby v mieste činu bol čin trestný alebo aby miesto činu nepodliehalo žiadnej trestnej právomoci.

Úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb

V druhej časti zákona sú upravené základy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zákon taxatívne vypočítava trestné činy upravené v osobitnej časti Trestného zákona, pri ktorých dochádza ku vzniku trestnej zodpovednosti právnických osôb v prípade, že sú spáchané spôsobom uvedeným v § 4 zákona (viď nižšie). Katalóg trestných činov vychádza z medzinárodných záväzkov SR a taktiež aj z členstva SR v EÚ a zároveň je doplnený o tie trestné činy, na ktorých stíhaní má štát eminentný záujem (daňové trestné činy). Podľa dôvodovej správy s ohľadom na neustály vývoj medzinárodnej agendy nie je vylúčená potreba tento katalóg trestných činov do budúcnosti modifikovať.

Pričítateľnosť trestného činu

Ustanovenie § 4 upravuje formu trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Tento koncept vychádza zo samotnej povahy právnickej osoby ako umelej konštrukcie práva s priznanou spôsobilosťou na práva a povinnosti a na právne a protiprávne úkony, ktorá ako celok nedisponuje vôľovou zložkou tak, ako fyzické osoby. Právom teda musí byť konštruovaný aj spôsob konania právnickej osoby ako subjektu práva navonok, a to prostredníctvom tých prejavov vôle, ktoré v mene právnickej osoby vykonávajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby, a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú právnickej osobe ako subjektu práva. Ods. 1 zákona vymedzuje osoby, ktorých protiprávne prejavy vôle sú pričítané právnickej osobe. S ohľadom na absenciu vôľovej zložky právnickej osoby ako celku sa zavinenie tak, ako u fyzických osôb neskúma.

Predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je existencia príčinnej súvislosti medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti, a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá:

1. koná ako štatutárny orgán, prípadne zástupca štatutárneho orgánu;
2. vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe. Nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rada, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby, právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb, ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme;
3. vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby. Tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak reálne spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Konanie týchto osôb je možné pričítať právnickej osobe rovnako ako v predchádzajúcom bode, t.j. len ak tieto osoby konali v mene právnickej osoby a nie vo vlastnom záujme;
4. iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu, ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v predchádzajúcich bodoch (bez ohľadu na formu udelenia), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v predchádzajúcich bodoch si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

Za spáchanie nasledovných trestných činov podľa jednotlivých ustanovení Trestného zákona bude zodpovedná právnická osoba, po splnení podmienok § 4 zákona:

• nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § § 172 a 173;
• šírenie toxikománie podľa § 174;
• obchodovanie s ľuďmi podľa § 179;
• sexuálne násilie podľa § 200;
• sexuálne zneužívanie podľa §§ 201 a 202;
• ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211;
• podielnictvo podľa §§ 231 a 232;
• legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa §§ 233 a 234;
• poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247;
• neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a;
• poškodzovanie finančných záujmov EÚ podľa §§ 261 – 263;
• falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270,
• uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271;
• výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272;
• všeobecné ohrozenie podľa §§ 284 a 285;
• nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa §§ 294 a 295;
• založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296;
• založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297;
• nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa §§ 298 a 299;
• ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa §§ 300 a 301; Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302;
• neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a;
• porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa §§ 303 a 304;
• porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305;
• porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306;
• teror podľa §§ 313 a 314;
• prijímanie úplatku podľa §§ 328 – 331;
• podplácanie podľa §§ 332 – 335;
• nepriama korupcia podľa § 336;
• prevádzačstvo podľa §§ 355 a 356;
• kupliarstvo podľa § 367;
• výroba detskej pornografie podľa § 368;
• rozširovanie detskej pornografie podľa § 368;
• prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370;
• ohrozovanie mravnosti podľa §§ 371 a 372;
• terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419;
• podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa §§ 421 a 422;
• výroba extrémistických materiálov podľa § 422a;
• rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b;
• prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c;
• popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d;
• hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423;
• podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424;
• podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a.

Materiálny korektív

Liberačným dôvodom (materiálnym korektívom) vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov je, ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je nepatrný vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti za ktorých bol trestný čin spáchaný. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nie je nutné vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnej fyzickej osobe, a súčasne nie je nutné ani zistiť, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Vylúčenie trestnej zodpovednosti

Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb určitých subjektov je upravené v § 5 zákona. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť, voči ktorým je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby – podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

Páchateľ, spolupáchateľ, účastník

Definícia páchateľa, spolupáchateľa a účastníka trestného činu, upravená v § 6 zákona, vylučuje použitie úpravy páchateľstva, resp. spolupáchateľstva v Trestnom zákone (ako lex generalis), vzhľadom k tomu, že páchateľstvo podľa zákona je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu právnickej osobe. Za spolupáchateľstvo sa považuje spáchanie trestného činu dvoma, alebo viacerými osobami, z ktorých aspoň jedna musí byť právnická osoba, a v takom prípade zodpovedá každá z nich tak, ako keby spáchala trestný čin sama. Účastníkom trestného činu je právnická osoba, ktorá k spáchaniu trestného činu použila inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.

Nástupníctvo

Problematika nástupníctva právnickej osoby je úzko spätá s trestnou zodpovednosťou právnických osôb, nakoľko ak by prechod trestnej zodpovednosti na právneho nástupcu právnickej osoby nebol v zákone upravený, znamenalo by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom jednoduchý spôsob, ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Podstatou je prechod trestnej zodpovednosti právnickej osoby a uložených trestov na všetkých jej právnych nástupcov, ktorých bude trestná zodpovednosť zaťažovať v rozsahu určenom súdom. Taktiež všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe budú podliehať súhlasu súdu.

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa taktiež vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými v zákone, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Účinná ľútosť

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje v § 8 zákona problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti. Aplikovanie účinnej ľútosti je však vylúčené v prípade trestných činov korupcie a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona, v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Tresty

Ustanovenie § 10 tretej časti zákona taxatívne vymedzuje, ktoré tresty je možné uložiť právnickej osobe. Jedná sa o trest zrušenia právnickej osoby, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, peňažný trest, trest zákazu činnosti, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a nakoniec aj trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

Zásady ukladania trestov upravené v § 11 zákona vychádzajú najmä z princípu proporcionality trestu, obdobne ako je tomu v prípade Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadne na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby, na jej doterajšiu činnosť a či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. V ods. 2 uvedeného ustanovenia je tiež vyjadrená požiadavka, aby súd pri ukladaní trestu prihliadol na to, aby uložený trest mal čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s prejednávaným trestným činom. Súd tiež prihliadne na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, a na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve.

Ustanovenia § 12 – § 20 osobitne upravujú podmienky uloženia jednotlivých trestov uvedených vyššie.

Zrušenie právnickej osoby

Trest zrušenia právnickej osoby so sídlom na území SR upravený v § 12 súd obligatórne uloží vtedy, ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Fakultatívne môže byť tento trest súdom uložený vtedy, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje fyzickej osobe uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým je uložený takýto trest vstupuje právnická osoba do likvidácie.

Prepadnutie majetku

Trest prepadnutia majetku právnickej osoby upravený v § 13 bude obligatórne uložený v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona, ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, rovnako sa postupuje, ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona. Následkom tohto trestu je vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, pričom súd určí okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov. Vlastníkom majetku, ktorý odsúdenej právnickej osobe ostane po skončení konkurzu sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Prepadnutie veci a peňažný trest

Trest prepadnutia veci podľa § 14 zákona možno uložiť za rovnakých podmienok, ako fyzickej osobe podľa § 60 Trestného zákona. Peňažný trest podľa § 15 môže súd uložiť právnickej osobe v rozmedzí od 1.500,- EUR do 1.600.000,- EUR.

Zákaz činnosti

Ustanovenie § 16 umožňuje uložiť trest zákazu činnosti na jeden až desať rokov v prípade, ak sa právnická osoba odsudzuje za trestný čin spáchaný touto činnosťou, pričom ku tejto je potrebné osobitné povolenie alebo jej podmienky upravuje osobitný zákon.

Zákaz prijímať dotácie alebo subvencie

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie upravený v § 17 uloží súd na jeden až desať rokov, ak odsúdená právnická osoba spácha trestný čin v súvislosti so žiadosťou o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, s ich poskytovaním alebo využívaním. Spočíva v zákaze právnickej osoby prijímať alebo uchádzať sa o takéto plnenia. Na efektívne vynútenie tohto zákazu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácii zaviedla nová podmienka, a to že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie. V záujme zabezpečenia publicity a minimalizovania rizika porušovania uloženého zákazu sa uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká. Porušenie tohto zákazu by taktiež zakladalo trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia úradného rozhodnutia. Obdobne je upravený aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie upravený v § 18.

Zákaz účasti na verejnom obstarávaní

§ 19 zákona upravuje trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní. Táto úprava je obdobná ako pri predchádzajúcich dvoch trestoch, spočíva v zákaze účasti na verejnom obstarávaní na jeden až desať rokov v prípade, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním. Podľa dôvodovej správy k zákonu sa predpokladá, že z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude taktiež zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Zverejnenie odsudzujúceho rozsudku

V tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia, môže súd pristúpiť k trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku upravenom v § 20 zákona. Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

Trestné konanie

Vo štvrtej časti zákona sú ustanovené osobitné aspekty trestného konania vedeného proti právnickým osobám. V § 21 je zakotvená zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci) vo vzťahu trestného konania ku konaniu o správnom delikte. V správnom konaní vedenom proti právnickej osobe pre skutok, ktorý má znaky správneho deliktu nemožno pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Do premlčacej lehoty za správne delikty sa podľa ods. 3 nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné stíhanie pre ten istý skutok. Ustanovenie § 22 upravuje miestnu príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe, ktorým sa taktiež upravuje miestna príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie.

Spoločné konanie

Spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe, upravené v § 24 zákona je použiteľné, ak trestný čin právnickej osoby a trestný čin fyzickej osoby spolu súvisia. Naďalej platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzuje samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

Zmena, zánik, zrušenie právnickej osoby

Ustanovenie § 25 upravuje zmenu, zánik a zrušenie právnickej osoby, ktoré má zamedziť účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu v priebehu trestného stíhania, a tak k zániku trestnej zodpovednosti v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. Čo sa rozumie pod pojmom „zmena právnickej osoby“ upravuje § 7 ods. 4 zákona. V zmysle tejto úpravy sa ukladá právnickej osobe povinnosť, aby všetky právne úkony, ktoré vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby, boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby.

Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (ods. 1). Súhlas súdu bude taktiež podmieňovať účinnosť právnych úkonov (ods. 2 a 3). Podľa dôvodovej správy k zákonu to v konkrétnom prípade znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu.

Podľa § 23 zákona sa začatie trestného stíhania bude oznamovať štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (ods. 4). Právnickú osobu, resp. osoby konajúce v jej mene bude zaťažovať povinnosť dokladovať tento súhlas pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

Obmedzujúce a zaisťujúce opatrenia

Obmedzujúce a zaisťujúce opatrenia upravené v § 26 zákona slúžia na zamedzenie pokračovania v trestnej činnosti alebo dokonania činu právnickou osobou, o ktorý sa pokúsila, alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok. Jedná sa o subsidiárnu právnu úpravu vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku. Výpočet opatrení v zákone je demonštratívny (napr. povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami) a nevylučuje použitie aj iných opatrení. Pri ich ukladaní však vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby. Rozhodnutie o uložení takýchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude oznamovať orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka – napr. ak súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

Konanie v mene právnickej osoby v konaní

§ 27 zákona upravuje konanie v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úkony za právnickú osobu budú vykonávať v prvom rade jej štatutárne orgány, nevylučuje sa však ani zastúpenie. Osoba konajúca v mene právnickej osoby bude mať k dispozícii všetky procesné inštitúty, ktoré prináležia obvinenému (právo na obhajobu – § 28 zákona). Hlavné pojednávanie bude môcť byť vykonané v neprítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Výkon trestu

Piata časť zákona upravuje v § 30 až § 32 jednotlivé spôsoby výkonu trestov, ktoré môžu byť právnickej osobe uložené podľa § 12 – § 20 zákona.

Novelizačné ustanovenia

V novelizačných článkoch sa vykonáva novelizácia značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákona ž. 330/2007 Z. z. o registri trestov, zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu, zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe. Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti.